Lídri krajín EÚ do noci hovorili o migrácii aj brexite

Večera premiérov a prezidentov sa skončila až po polnoci. Podľa diplomatických zdrojov ČTK väčšinu času diskutovali o migračnej problematike, hoci podľa očakávania bez konkrétnych záverov. Nakoniec svojich kolegov s pohľadom na vývoj rokovaní o brexite oslovila britská premiérka Theresa Mayová, ale ani jej krátke vystúpenie prielom v dianí okolo britského odchodu z únie neprinieslo.

Český premiér Andrej Babiš po večeri ČTK povedal, že Mayová potvrdila britský odchod z EÚ budúci rok v marci a odmietla možnosť, že by sa v Británii mohlo opakovať referendum o vystúpení. Dobre informovaný diplomat uviedol, že Mayová o tom, ako rozhovory vníma, hovorila asi päť či desať minút. „Debata o brexite sa odohrá vo formáte 27 krajín EÚ vo štvrtok,“ pripomenul program rokovacieho dňa neformálnej schôdzky tento informovaný zdroj.

Mayová tiež podľa ďalších diplomatov vysvetlila svoj pohľad na vývoj rokovaní aj pozíciu kabinetu v Británii po tom, čo v Chequers predstavila svoje návrhy na podobu budúceho usporiadania vzájomných vzťahov. Šéfka britskej vlády, ktorá doma čelí za svoje predstavy kritike, sa snaží prostredníctvom svojich kolegov dosiahnuť „pružnejší“ postoj vyjednávacieho tímu EÚ a jeho šéfa Michela Barniera.

Už pred rokovaním v Salzburgu však dával aj šéf summitov EÚ Donald Tusk najavo, že niektoré návrhy z Chequers, napríklad k budúcej podobe hospodárskych vzťahov či zaoberajúce sa kľúčovou otázkou režimu na hranici medzi Írskom a britským Severným Írskom, potrebujú dopracovať. Tusk naopak ako „pozitívne“ ocenil britské návrhy na ďalšiu spoluprácu v oblastiach ako je bezpečnosť či doprava.

Migrácia

Konkrétne závery podľa nemalo ani niekoľko hodín trvajúce rokovanie o migrácii. Tusk na ňom chcel s poukazom na klesajúce štatistické čísla dosiahnuť upokojenie situácie a to, aby krajiny na seba prestali pre túto kontroverznú tému útočiť.

Podľa diplomata sa premiéri a prezidenti pri večeri zhodli, že počty prichádzajúcich klesajú v dôsledku úniou už prijatých krokov. Potvrdili tiež zámer posilniť spoluprácu s tretími krajinami, menovite s Egyptom, a usporiadať v Káhire budúci rok samit EÚ a Ligy arabských krajín. V nedeľu sa o týchto témach bude Tusk rozprávať v New Yorku s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

„Ohľadom vnútorného rozmeru migračnej problematiky diskusia potvrdila, že rozdiely pretrvávajú,“ poznamenal diplomat EÚ.

Podľa ďalšieho informovaného činiteľa taliansky premiér Giuseppe Conte priblížil návrh na to, aby boli migranti identifikovaní už v čase, keď sa na lodiach ešte len blížia k európskym brehom.

Pod taktovkou Rakúska

Migráciu si rakúske predsedníctvo v Rade EÚ stanovilo za jednu zo svojich hlavných priorít. Členské štáty už niekoľko rokov tlačia pred sebou problém nepružnej spoločnej azylovej politiky. Dohodu sa nepodarilo dosiahnuť najmä pre odpor krajín visegrádskej štvorky (Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko) k návrhu na zavedenie povinných kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi štáty EÚ. Krajiny, do ktorých utečenci najčastejšie smerujú, taký prístup považujú za nesolidárny, čo by sa malo zohľadniť pri rozdeľovaní financií z eurofondov, ktoré by sa v budúcnosti aj tak mali viac využívať aj na migračnú politiku.

Šéf Európskej rady Donald Tusk, ktorý summity vedie, sa chystal stretnutie v Salzburgu využiť na upokojenie sporov. Štáty EÚ by podľa neho mali prestať so vzájomným obviňovaním a útočením. „Napriek agresívnej rétorike sa veci hýbu správnym smerom,“ povedal Tusk pred začiatkom pracovnej večere. Pripomenul, že EÚ sa sústredila na ochranu vonkajšej hranice a spoluprácu s tretími krajinami a do Európy tento rok prišlo výrazne menej ľudí ako v čase migračnej krízy pred troma rokmi. „Menej ako v rokoch pred migračnou krízou,“ povedal Tusk.

Namiesto zneužívania témy migrácie a populistických vyhlásení by sa členské štáty mali sústrediť na hľadanie riešení. „Nemôžeme byť naďalej rozdelení na tých, ktorí sa snažia nelegálne migračné toky vyriešiť, a na tých, ktorí to chcú využiť na politický zisk,“ vyhlásil Tusk. Populistické a protiimigračne zamerané strany bodovali vo voľbách vo viacerých štátoch vrátane hostiteľského Rakúska, kde sa súčasťou vládnej koalície stala aj krajná pravica.

Pri večeri lídrov 28 krajín sa očakávala debata o pláne Európskej komisie výrazne zvýšiť počet členov európskej pobrežnej a pohraničnej stráže z terajších vyše tisíc na 10-tisíc do roku 2020. Po lepšej ochrane vonkajších hraníc EÚ volali najmä štáty, ktoré sú proti kvótam na prerozdeľovanie migrantov. Niektorým z nich – ako Maďarsku a Česku – sa však návrh komisie na posilnenie spoločnej stráže nepáči.

Brexit

Brexit nastane koncom marca budúceho roka a Londýn sa s Bruselom stále nedohodol na definitívnej podobe tzv. rozvodovej zmluvy, ktorá musí prejsť ešte ratifikačným procesom. Pôvodne sa jej schválenie očakávalo na októbrovom summite, už teraz je však jasné, že tento termín sa nestihne. Tusk preto navrhuje, aby sa brexitom zaoberal osobitný summit v polovici novembra.

Nevyriešená zostáva otázka budúceho hraničného režimu medzi Írskom a Severným Írskom. Hoci si ani jedna strana neželá vytvorenie viditeľnej pevnej hranice, návrh EÚ, ako situáciu riešiť, je pre Londýn neprijateľný a, naopak, návrh, s ktorým prišla Británia, je neprijateľný pre EÚ.

Britská premiérka Theresa Mayová vyzvala európsky blok, aby v snahe predísť neriadenému brexitu ukázal dobrú vôľu a dosiahla sa dohoda, ktorá bude v najlepšom záujme oboch strán. „Tvrdý brexit bez dohody by mohol byť ťažký pre Európu, ale hrozný pre Veľkú Britániu,“ pripomenul pred začiatkom summitu rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Dúfa však, že dohodu sa napokon predsa len podarí dosiahnuť, obe strany sa musia snažiť nájsť kompromis. Otázkou však je, či Mayová bude mať na dohodu aj dostatočnú podporu v Británii. Jej návrh odmieta aj časť vládnych konzervatívcov.