Vtedy po spoločnom zasadnutí slovenskej a českej vlády premiér ČR Andrej Babiš uviedol, že Frontex je zbytočný. Pred summitom svoje vyjadrenie korigoval aj samotný Babiš. Posilniť Frontex navrhla Európska komisia, agentúra by mala mať do roku 2020 zhruba 10-tisíc zamestnancov, pričom dnes pre ňu pracuje niekoľko stoviek ľudí. Komisia navrhla posilniť aj kompetencie.
„Aj iné krajiny majú trochu problém, aby to nebolo vnímané ako zásah do ich suverenity. Rozhodovať o tom, ako budú chrániť svoju hranicu, má samotný premiér, minister vnútra, obrany, ale nie Frontex,“ povedal dnes po koordinačnom stretnutí lídrov Visegrádskej štvorky Pellegrini. Slovenský premiér sa zároveň vyslovil za to, aby bol Frontex viac aktívny v tretích krajinách, čiže by mohol pomáhať ochraňovať aj vody severoafrických krajín a k tomu by doplnkovo pôsobili aj sily talianskej, gréckej či španielskej stráže, mohlo by to byť dobré riešenie. „Na V4 dnes nezaznelo absolútne nie posilneniu Frontexu, len musia byť jasne definované úlohy a pôsobnosť zložiek,“ vysvetlil Pellegrini.
Okrem toho sa s českým premiérom Babišom, maďarským premiérom Viktorom Orbánom a poľským kolegom Mateuszom Morawieckim zhodol, že Únia by mala byť aktívnejšia na severe Afriky, a to nielen diplomaticky, ale aj finančne. „Ukazuje sa, že dobre investované peniaze v týchto krajinách môžu ešte viac zmierniť tok migrácie do južnej Európy,“ povedal Pellegrini. Rovnako ostáva v platnosti aj ich postoj k premiestňovaniu migrantov. Akékoľvek prijímanie migrantov môže byť len na báze dobrovoľnosti.
Pred začiatkom summitu svoje vyjadrenie k Frontexu korigoval aj český premiér Andrej Babiš. V pondelok po rokovaní českej a slovenskej vlády v Košiciach totiž Frontex označil za zbytočný a nepotrebný. Teraz tvrdí, že si najprv musí vypočuť názory ostatných na fungovanie pohraničnej a pobrežnej stráže. Stále si myslí, že by bolo lepšie priamo podporovať krajiny, ktoré majú problém s ochranou vonkajšej hranice, než dávať peniaze do tejto európskej agentúry. Priznal však, že Frontex niečo robí, úlohu organizácie však vidí skôr v koordinácii.
Okrem vnútornej bezpečnosti sa budú lídri EÚ venovať aj migrácii a brexitu.
Prezidenti a premiéri európskej dvadsaťosmičky sa stretávajú v Mozartovom rodisku, keďže tento polrok je Rakúsko predsedníckou krajinou EÚ. Summity sa tradične konajú v Bruseli, tento zvyk v roku 2016 prelomilo slovenské predsedníctvo Bratislavským summitom. Odvtedy predsednícka krajina usporadúva neformálny summit – Malta ho venovala migrácii, Estónsko digitalizácii a Bulharsko rozširovaniu EÚ. Mottom rakúskeho predsedníctva je „Európa, ktorá chráni,“ preto sa sústredia na rôzne aspekty bezpečnosti. Po Rakúsku preberie predsedníctvo Rumunsko, ktoré čaká pobrexitový summit v Sibiu.