Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predniesol prejav o stave Európskej únie pod názvom Čas na európsku suverenitu. Prečo ju potrebujeme?
Prejav mal dva základné motívy. Jeden sa týka budúcoročných volieb do Európskeho parlamentu a do istej miery aj toho, čo všetko sme za posledné obdobie zrealizovali. Veľmi ťažko by sa to dalo dosiahnuť, ak by sme na európskej úrovni veľmi úzko nespolupracovali. Či je to vytvorenie 12 miliónov pracovných miest alebo viac ako 400 miliárd eur investícii. Ale napríklad aj pokroky vo vesmírnej oblasti, ktorú mám na starosti. Ustáli sme tiež prvé vlnobitie na mori svetového obchodu. Je to dobrý argumentačný materiál pre tému, ktorú spomínate. Dnes ani jedna z členských krajín únie nie je taká veľká a silná, aby sa v búrlivom svete a zrýchľujúcej sa globalizácii dokázala dostať na také miesto, ktoré spoločne obhajujeme ako Európania. Je evidentné, že keď chceme byť aj v ďalších dekádach globálnym aktérom, tak jedine spolupráca a posilnenie spoločnej európskej suverenity nám v tom môžu pomôcť.
Ako?
Myslím, že nikto nespochybňuje, že budeme musieť urobiť oveľa viac, aby sme boli akcieschopnejší v oblasti zahraničnej politiky a obrany. V súvislosti s vecami, ktorým sa venujem, vidím, aké dôležité je zachovať si geostrategickú autonómiu v najvyšších technológiách. Hovorím o navigačnom systéme či strategických energetických inováciách. Ale je potrebné mať tiež asertívnejší postoj v medzinárodnom obchode, v ktorom neraz vidíme, že európske firmy musia v zahraničí plniť oveľa zložitejšie podmienky ako cudzie spoločnosti u nás. Často je to pre nás nevýhodné. Toto je niekoľko faktorov, na základe ktorých je očividné, že zdieľaná európska suverenita v oblastiach, na ktorých sa dohodneme, nám v novom prepojenom svete prinesie oveľa viac úžitku, ako keby sme sa chceli uzatvárať do seba a riešiť problémy čiastkovo na národnej úrovni.
Predseda Juncker v prejave povedal, že svet je nestabilnejší ako kedykoľvek predtým. Čo by mala únia urobiť spolu v zahraničnopolitickej či obrannej oblasti?
Vývoj je turbulentný takmer všade. Najväčším prekvapením pre nás bola, nazvime to, nová kvalita európsko-amerických vzťahov. Transatlantické partnerstvo sme brali ako pevné puto. Verím, že USA sú naďalej naším najbližším spojencom. Zároveň sa však môže stať, že sa toto puto oslabí. Máme rôzne názory na Irán, na to, čo je férový obchod, na otázky medzinárodného práva a fungovanie medzinárodných organizácií, na celý povojnový systém, ktorý bol budovaný na hodnotách. Teraz nastalo isté prebudenie, že musíme byť viac autonómni v oblasti zahraničnej politiky a obrany. Ale aj čo sa týka využívania eura, ako absolútne plnohodnotnej medzinárodnej meny, aby sme nemuseli s veľkou nervozitou hľadieť na každé legislatívne opatrenie amerického Kongresu, ktoré sa týka sankcií. Donedávna sme sankčné režimy spoločne s Washingtonom konzultovali ako partneri. Vidíme, že sa v poslednom období od toho upúšťa.
Ktoré ďalšie faktory sú dôležité pre hľadanie spoločných európskych riešení na medzinárodnej scéne?
Samozrejme, keď sa pozrieme do Číny, tak tam sledujeme verejne deklarovaný záujem, že Peking chce dominovať oblasti megatrendových technológií. Číňania majú záujem o podiely v najprogresívnejších firmách, chcú byť súčasťou kritickej infraštruktúry v Európe. Bolo by to v poriadku, keby európske spoločnosti mali rovnaké podmienky v Číne. Nie je to tak. Ak chcú európske firmy v Číne niečo predať, tak to tam musia vyrobiť, musia školiť zamestnancov a sú pod veľkým tlakom, aby sa takpovediac podelili o svoje know-how. A ešte je tu vojensky asertívnejšie Rusko. Je evidentné, že Európa musí byť samostatnejšia a akcieschopnejšia v oblasti obrannej politiky, čo sa týka spôsobilostí, výzbroje a schopnosti nezávisle konať. Všetky tieto veci musíme brať do úvahy, keď sa chceme pohnúť výrazne dopredu, aby sme zostali v pozícii globálneho aktéra. Bude to znamenať, že by sme často mali prijímať rozhodnutia rýchlejšie.
Akým spôsobom sa to dá dosiahnuť?
V prejave predseda Juncker zopakoval návrh, ktorý je v Lisabonskej zmluve. V prípade, že sa členské krajiny dohodnú, tak sa v konkrétnych oblastiach môžeme posunúť od hlasovania jednomyseľnosťou ku kvalifikovanej väčšine. Chcel by som k tomu ešte povedať, že to môže súvisieť s prichádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu na budúci rok. Sme svedkami toho, že určitá váhavosť, dlhšie plánovanie a realizácia niektorých krokov sa využívajú proti Európe. Dramatickým spôsobom sa posilňujú euroskeptické strany, šíria sa extrémistické názory. Myslím si, že budeme potrebovať nový pohľad na európsku suverenitu. Ako úzko súvisí s národnou suverenitou. Ako ju posilňuje. Akú oveľa väčšiu váhu dáva najmä menším a stredným krajinám, než akú by mali v normálnom systéme medzinárodných vzťahov. Môžeme byť zároveň hrdými vlastencami, hrdými Slovákmi aj presvedčenými Európanmi. Nevylučuje sa to. Nesmieme si nechať nanútiť tézy nezdravého nacionalizmu a extrémizmu. Vieme, kam takéto myšlienky v Európe vždy viedli.
Juncker vo svojej reči uviedol, že 50 percent návrhov komisie sa podarilo naplniť, 20 percent je na dobrej ceste a 30 percent je ešte otvorených na diskusiu. S čím budete spokojný, keď budete predkladať odpočet pred voľbami do europarlamentu?
Pri takýchto plánovaniach sa musíme snažiť o dosiahnutie 100 percent. Za svoju oblasť musím povedať, že som mal šťastie na dobrý tím a veľmi rýchlo sme sa dokázali pohnúť vpred. Predložili sme stratégiu pre Energetickú úniu aj najťažšie legislatívne návrhy. Ale vidím, že sa blížime do cieľa a o niektorých kľúčových navrhnutých reformách sa stále zložito rokuje v parlamente. Napriek tomu verím, že všetky podstatné veci týkajúce sa Energetickej únie budeme môcť dokončiť. A tiež tie, ktoré sme predkladali neskôr, lebo si vyžadovali rozsiahle konzultácie so všetkými aktérmi. Sú to opatrenia na čistú mobilitu. Teda, ako modernizovať dopravu ako celok, ako zabezpečiť, aby sme naozaj držali krok v segmentoch, ako sú elektrické a vodíkové autá. Mojou výhodou je, že tieto témy sú hmatateľnejšie a zrozumiteľnejšie. Vidím, ako kolegovia, ktorí majú na starosti jednotný digitálny trh, vynakladajú nadľudské úsilie, aby vysvetlili a presadili návrhy. Verím však, že sa výrazne priblížime k tým spomenutým 100 percentám. Každý deň by sme mali v spolupráci s predsedníctvom Rady EÚ a Európskym parlamentom využiť čo najúčelnejšie. Aby sme mohli voličom povedať, že čo sme sľúbili, to sme aj splnili.
