„Aj títo ľudia chcú byť užitoční a mať dôstojný život, ale nie vždy sa to dá,“ uviedla Žitňanská. Jej správa, ktorá jednohlasne prešla aj Výborom EP pre zamestnanosť a sociálne veci, sa preto opiera o osvedčené postupy z iných členských krajín EÚ.
Spôsoby ako týmto osobám pomôcť, sú podľa Žitňanskej rôzne. Od úpravy fyzického (bezbariérového) priestoru na pracovisku, prispôsobení pracovného času až po odbornú pomoc zo strany psychológov a odborníkov, ktorí zamestnávateľovi aj zamestnancovi pomôžu dohodnúť nové „pravidlá hry“.
Žitňanská v tejto súvislosti zdôraznila, že ľudia, ktorí sa zotavujú z choroby či úrazu, väčšinou nestratili svoje predošlé zručnosti a pre zamestnávateľa je výhodné zobrať niekoho skúseného ako zaúčať nových pracovníkov.
Správa má tri časti
Správa, ktorú odobril EP, má tri časti. Prvá sa zameriava na prevenciu, predchádzanie úrazom na pracovisku, pracovnému vyhoreniu a rôznym duševným chorobám. Druhá časť je venovaná včasnej intervencii, čiže ako pomôcť ľuďom čo najrýchlejšie sa vrátiť späť do práce a v neposlednom rade je tiež dôležité zmeniť vnímanie týchto ľudí zo strany väčšinovej spoločnosti: že sú stále užitoční, aby sa na nich nepozeralo ako na príťaž, a tiež majú nárok na dôstojný život a sebarealizáciu.
„Už len to, že sa môžu vrátiť späť do práce, mnohým pomáha sa vyliečiť,“ uviedla Žitňanská, ktorá chce, aby táto celoeurópska iniciatíva mala priaznivý dopad aj na Slovensko. „Na takéto niečo slúžia naše iniciatívy a správy, aby sme otvorili tému, aby sme inšpirovali a ovplyvni členské štáty, aby si osvojili niektoré už osvedčené postupy,“ vysvetlila. V rámci prípravy svojej správy komunikovala aj so slovenskými ministerstvami, pacientskymi organizáciami či zamestnávateľmi. „Zistila som, že táto téma bude rezonovať aj na Slovensku a premietne sa do konkrétnych legislatívnych opatrení,“ uviedla.