V skutočnosti sa na tému migrácie zamerala najmä CSU, ktorá sa chystá na októbrové krajinské voľby v Bavorsku a politický súboj s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD).
Analytik: Spor v Nemecku sa netýka počtu azylantov
„Tento spor sa netýka riešenia problému vysokého počtu azylantov. Je to vnútropolitický problém,“ povedal analytik Milan Nič z Nemeckej rady pre zahraničnú politiku (DGAP), ktorý odhaduje, že takáto taktika sa CSU nemusí vyplatiť. „Nakoniec sa môže ukázať, že z tejto hry, ktorá, obávam sa, nie je pred bavorskými voľbami posledná, najviac môže stratiť CSU. A to tým, že ukážu, že nevedia, čo chcú a rozohrávajú hry, ktoré nemajú podporu ani u väčšiny ich voličov. A autentickejšia v tejto téme bude AfD, teda tí, ktorých chcú oslabiť,“ dodal Nič.
„V členských štátoch narastá populistická debata o migrácii,“ myslí si aj Angeliki Dimitriadiová z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku – ELIAMEP. "Na druhej strane nie je možné, aby len štáty na vonkajších hraniciach EÚ riešili príchody ľudí. Nenašlo sa však skutočne európske riešenie zodpovedného a solidárneho prerozdelenia azylantov. Snaha odstrašiť migrantov tak zostáva jediným spoločným základom, na ktorom únia buduje migračnú politiku,“ uviedla pre Pravdu.
Problémy v Nemecku sú ďalším dôkazom toho, akou výraznou politickou témou sa utečenci v Európe stali. "Od roku 2015 sa migračná kríza, ako sa tento jav definoval, stala zdrojom veľkých obáv vo väčšine európskych krajín,“ reagovala pre Pravdu Samatha Vellutiová, odborníčka na európske právo a migráciu zo Sussexskej univerzity.
Kvóty nie sú úplne mŕtve
"Príchod vyše milióna žiadateľov o azyl a migrantov do Európy v roku 2015 vyvolal krízu, keď krajiny nezvládali tento nápor. Situácia rozdelila EÚ, lebo jej členské štáty majú rozdielne názory na to, ako riešiť masovú migráciu a premiestňovanie žiadateľov o azyl a utečencov. Kríza tiež odhalila vážne chyby v rámci azylového systému EÚ,“ uviedla Vellutiová.
Azda najvýraznejšou deliacou čiarou bolo rozhodnutie o povinných kvótach zo septembra 2015. To odmietajú krajiny visegrádskej štvorky. Ale aj mnohé iné štáty sa k nemu postavili vlažne. Premiestňovanie žiadateľov o azyl nefungovalo tak, ako malo.
No kvóty nie sú úplne mŕtve, lebo sa stále môžu stať v nejakej podobe súčasťou reformy azylového systému EÚ. "Okrem toho debata o povinnom či dobrovoľnom preberaní azylantov je v podstate umelá. V oboch prípadoch by štáty mali niekoho zobrať,“ povedal pre Pravdu vysokopostavený európsky diplomat, ktorý si neželal byť menovaný.
Ohrozovanie Schengenu
Merkelová súhlasí s vytvorením „tranzitných centier“ na nemecko-rakúskej hranici, kde by boli migranti zadržiavaní do času, kým budú deportovaní do tej krajiny EÚ, kde boli prvý raz registrovaní, môže vyvolať dominový efekt. Prejaviť sa to môže aj na rakúsko-slovenských hraniciach. „Je to taká hra na čierneho Petra a otázne je, kde sa to skončí,“ povedal analytik Nič. „Obávam sa, že malý čierny Peter sa dostane aj k nám a šikana na rakúskych hraniciach, ktorá je už teraz, sa ešte sprísni,“ dodal slovenský expert. Rakúsko podľa neho nemusí sprísniť len kontroly na hraniciach so susedmi na juhu, ale na všetkých.
„V konečnom dôsledku na tom môže stratiť aj bežný človek, ktorý chodí cez hranicu a doteraz bol zvyknutý na nejaký štandard, že Schengen fungoval, a on tak ďalej fungovať nebude,“ doplnil.
Podľa Niča je dohoda vnútri nemeckej konzervatívnej únie CDU/CSU vágna. „Druhá vec je, ako sa bude uplatňovať. Do toho budú hovoriť ministerstvo vnútra federálne aj bavorské, aj právnici. Diabol býva skrytý v detailoch a v tom, ako sa bude uplatňovať a odkedy. Ale podľa mňa zaťahovaním skrutiek je Schengen ohrozený, lebo potom je ťažké to dávať späť,“ pripomenul Nič.