V súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice ste sa stretli so zástupcom generálneho prokurátora i s dozorujúcim prokurátorom. Ako sa to dá chápať – prišla nám Európska komisia pomôcť alebo ste sa prišli pozrieť, či to robíme dobre?
Neviem povedať, ako vyšetrovanie prebieha, nemám nejaké exkluzívne informácie. Ponúkla som pomoc hneď po tom, čo sa tá hrozná udalosť stala, pretože bolo podozrenie, že to má aj zahraničné pozadie. Preto sme ponúkli pomoc Europolu a Eurojustu. Samozrejme, zaujímam sa, ako sa vyšetrovanie vyvíja, bez toho, aby som poznala detaily. Je nemysliteľné, aby boli v Európe vraždení novinári a takto popravovaní nevinní mladí ľudia. Treba vyvinúť všetko úsilie na Slovensku a v medzinárodnom priestore, aby páchatelia boli chytení. Túto vraždu i vraždu maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej vidím aj v tom kontexte, že nám hrubne a zhoršuje sa atmosféra v spoločnosti. Novinári sa čoraz viac stávajú terčmi útokov aj zo strany politikov. Je to trend, ktorý musíme zastaviť akýmkoľvek legálnym spôsobom.
Politici situáciu zľahčujú, keď pri vražde Kuciaka hovoria, že sa to už stalo aj inde. Čo urobila Európska komisia v súvislosti s Maltou a dá to porovnať s tým, čo sa dá urobiť z vášho pohľadu na Slovensku?
Snažíme sa systémovo bojovať proti finančnému zločinu. Priviedla som na svet novelu smernice o praní špinavých peňazí. Zverejnenie konečných vlastníkov je zásadná vec. Nechcela som, aby novinári museli preukazovať legálny záujem, preto som presadila a je to už v závere vyjednávaní, aby register konečných vlastníkov bol verejne dostupný. Myslím si, že aj to je pomoc pre novinársku obec pri odhaľovaní rôznych väzieb a majetkových prepojení. Teraz pracujem na rozbehnutí úradu európskeho prokurátora. Má začať fungovať od konca roku 2020 a špecializovať sa bude na finančnú kriminalitu a zneužívanie eurofondov. Úrad zakladá 21 štátov a je dobré, že Slovensko je medzi nimi. Malta sa pridala len nedávno ako zatiaľ posledný participujúci štát.
Ako podľa vás funguje justičný systém na Slovensku?
Sú tu dobré snahy o reformu, ktorú naštartovala Lucia Žitňanská. Ale zdá sa mi, že úroveň vnímania nezávislosti justície u ľudí, ale aj biznisu je veľmi nízke. Hovorili sme so zástupcom generálneho prokurátora a s vyšetrovateľom, že verejnosť chce vidieť výsledky. Niekedy so zveličením hovorím, že treba, aby tam bola veľká ryba. Ľudia sú nahnevaní na veľké kauzy, rozkrádanie. Myslím si, že toto na Slovensku chýba a aj preto ľudia nemajú veľkú dôveru k slovenskému justičnému systému.
Hovoríte, že by bolo dobré, aby bola chytená veľká ryba. Vnímate to tak, že na Slovensku sú veľké ryby, ktoré by mali byť chytené?
Všade sú veľké a malé ryby, aj na Slovensku. Vidím to v Česku, kde sa generálny prokurátor, a najmä vrchná prokurátorka v Prahe Lenka Bradáčová stali tvárami justície. Podarilo sa im dostať pred súd veľké ryby a ľudí, ktorí zneužili verejné prostriedky. Myslím si, že to sú kauzy, ktoré zvyšujú dôveru v justíciu.
Môže takéto prípady vyriešiť európsky prokurátor?
Európsky prokurátor dostane na stôl prípady od 10-tisíc eur a vyššie. Prípady od stotisíc eur a vyššie bude musieť prevziať, prípady v rozmedzí 10– až stotisíc môže prenechať národnej prokuratúre. Bude vyšetrovať veľké kauzy a podvody na DPH, ktoré majú cezhraničný rozsah a sú nad milión eur. Pomôcť môže jeho autorita. Bude to síce slovenský prokurátor, ale bude pracovať v medzinárodnom tíme. To je jeden silný moment, ktorý je podľa mňa garantom toho, že táto prokuratúra nie je vo vleku či pod silným vplyvom politikov alebo ekonomických kruhov. Veľká výhoda európskeho prokurátora bude v tom, že v rámci neho budú pracovať stále medzinárodné tímy. Po vražde Kuciaka sa ad hoc vytváral slovensko-taliansky tím. Tieto tímy budú pracovať kontinuálne, budú sa budovať databázy, inštitucionálna pamäť. Budú sa vzájomne kontrolovať a nič sa nebude zametať pod koberec. Bude šanca dohliadnuť na reťazce v podvodoch na DPH. Tieto podvody môžu podľa konzervatívnych odhadov dosahovať 50 miliárd eur ročne. Aj biznis hovorí, že privíta, keď sa konečne ustáli, kto je páchateľ. Ide aj o ustálenie judikatúry, rozhodovacej praxe u orgánov činných v trestnom konaní. Čo krajina, to iný výklad toho, čo je podvod. Myslím, že na korupcii sa zhodneme, ale čo je to dotačný podvod? Tam sú niekedy veľmi rôznorodé výklady.
Ako to bude fungovať, keď sa k európskemu prokurátorovi nepripojili všetky štáty EÚ?
Nepripojili sa Írsko, Dánsko, Švédsko, Poľsko a Maďarsko. Na tieto krajiny sa bude vzťahovať režim ako pri partnerstve s tretími krajinami. Ale právne vzaté, keďže OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) bude mať menej práce, pretože prípady, ktoré budú patriť európskemu prokurátorovi mu bude dávať okamžite, logicky sa OLAF zameria na krajiny, ktoré nie sú pod európskym prokurátorom.
Predpokladáte, že pre OLAF vznikne takýto priestor? OLAF býva takýmito prípadmi zahltený.
OLAF sa bude naďalej vo všetkých krajinách zaoberať tzv. nezrovnalosťami, ktoré nemajú parameter, aby patrili európskemu prokurátorovi. Tam patria aj nezrovnalosti typu administratívnych chýb a správnych pochybení. A, samozrejme, bude sa môcť viac zaoberať tými, ktorí nie sú pod európskym prokurátorom. Bude mať viac priestoru. Rozdiel medzi európskym prokurátorom a OLAF-om je ten, že kým OLAF má právomoc odporučiť štátu začať trestné konanie, európsky prokurátor rozhodne o začatí a vedie celé vyšetrovanie. A potom sa to buď zastaví, alebo sa podá žaloba na národný súd.
Zaujímali ste sa, ako na Slovensku prebieha výber kandidátov do úradu európskeho prokurátora?
Je to zatiaľ predčasné. Teraz sa vyberajú ľudia do panelu, ktorý rozhodne o výbere hlavného európskeho prokurátora a ktorý bude vyberať ľudí do kolégia prokurátorov. Nominácie aj za Slovensko budú chodiť v druhej polovici roka.
Neočakávate politické tlaky?
Budú tam parametre a konkrétne kritériá.
Máme problém aj s výberom kandidáta pre Súdny dvor EÚ.
Bola by som rada, keby sa na Slovensku dotiahol problém s Ústavným súdom a do kolégia Súdneho dvora EÚ bol navrhnutý vysokokvalifikovaný človek. Veľmi by som si to želala, pretože občas počúvam, že slovenská justícia sa akoby hádže do jedného vreca s poľskou. Hlavne Západ je toho názoru, že Visegrád je jedna homogénna problematická vrstva, čo nie je. Neznesie to hádzanie do jedného vreca. Zatiaľ.
Zatiaľ? Čo musíme urobiť, aby ste to „zatiaľ“ nemuseli povedať?
Vy novinári to musíte strážiť. Nezávislá justícia, ktorá si zaslúži dôveru ľudí, sa buduje dekády. Zničiť sa dá za rok. Uzurpovanie súdnej moci výkonnou je lákadlo pre režim, ktorý sa chce zabetónovať na svojich pozíciách. Môže sa to stať kdekoľvek v Európe. Bolo by dobré, aby to strážili novinári, aby si to strážila aj justičná obec a včas signalizovala, že sa niečo deje. Nestane sa zo dňa na deň, aby sa v krajine typu Slovenska alebo Španielska stalo niečo nezvratné. Ide to postupne. Možno práve postup vymenúvania a odvolávania sudcov, dôvody odvolania či zloženie justičnej rady sú elementy, ktoré spolu možno za jeden rok urobia zo systému niečo, čo bude pod kuratelou inej moci.
Nezávislosťou justície má byť podmienené aj čerpanie eurofondov v budúcom viacročnom rozpočte EÚ. Ako by to malo vyzerať v praxi?
Nesmieme urobiť chybu a nedať tam podmienku, že právny štát musí fungovať, ak chce európske peniaze. Je to logická podmienka, chce to európsky daňový poplatník. V praxi to znamená, že napríklad ak dá OLAF štátu odporúčanie prípad vyšetriť, tak sa to nerozplynie. Alebo vyšetrovanie nebude trvať štyri dni. Máme aj také prípady, nie na Slovensku. Musí byť základná garancia, že štát si na právne vysokej úrovni – tak ako sú teraz nastavené štandardy pre nezávislú justíciu – poradí s kauzami typu podvod, korupcia, so skutkovými podstatami, ktoré nazývame finančné poškodzovanie EÚ. Chceme mať jasnú garanciu. Ak justícia nebude fungovať, tak je to problém. Potom sa môže stať, že veľké ryby aj ľudia z politiky, ktorí si urobia z eurofondov pohodlný dodatkový zdroj financií, nebudú potrestaní. Spôsobuje to veľké škody, keď sa tieto kauzy nevyšetrujú a neodsúdia. Potom z toho vinia Brusel a eurofondy.
Budú stanovené presné pravidlá?
Komisia bude robiť vyhodnotenia a v istom momente môže konštatovať, že v danom štáte sú dôvodné pochybnosti o fungovaní nezávislej justície, ktorá je schopná odsudzovať trestné činy na európskych peniazoch. Spustí konanie a následne bude na danom štáte, aby predložil protidôkazy. V návrhu máme, že rozhodnutie komisie môže byť podporené rozhodnutím Súdneho dvora EÚ alebo Európskeho dvora audítorov, alebo inej relevantnej inštitúcie, čo môže byť Benátska komisia Rady Európy. Myslím si, že ak sa to v praxi použije, bude tam ďalší nezávislý názor. Konečné rozhodnutie bude na štátoch, ktoré môžu kvalifikovanou väčšinou zvrátiť rozhodnutie Európskej komisie o prípadnej finančnej sankcii.
To bude asi dosť dlhý proces.
Nemusí byť. Možno rok. Teraz vnímame článok 7, ktorý sme použili voči Poľsku. Článok, o ktorom som si myslela, že ho Európa nikdy nepoužije.
Ale aká je efektivita? Lebo, zdá sa, že je tu snaha viacerých členských štátov ten proces naťahovať.
Tak by som to neformulovala, ale nikto z toho nemá radosť. S Poľskom prebieha debata. Komisia jasne povedala, čo podľa nášho názoru predstavuje systémový zásah do nezávislosti justície. Ak Poľsko neohlási zmeny v legislatíve, potom by malo v Rade EÚ nasledovať jeho vypočutie. Navyše v júli budeme poznať rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v írskom prípade, ktoré môže byť prelomové. Záleží mi na tom, aby fungoval nástroj európskeho zatykača, systém vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí. Ak súd povie, že v Poľsku je taký závažný problém, že nemožno alebo nie je žiaduce uznávať rozhodnutia, tak sa ako domček z karát sype uzavretý okruh európskeho justičného priestoru. Bude to aj dôkaz toho, že uznávame suverenitu Poľska a legalitu volieb, ale to je aj európska vec ako funguje poľská justícia alebo justícia v suverénnom štáte EÚ.
Nakoniec je to aj tak na Rade EÚ, aby urobila výsluch Poľska. Musí to vôbec urobiť, čo ju k tomu prinúti?
Nikto v Európe z toho nemá radosť. Máme tu procedúru, nemyslím si, že je nariaďovacia povinnosť, že to štáty musia prerokúvať. Lisabonská zmluva je založená na elementárnej zodpovednosti štátov a predpokladá sa, že ak je nejaký problém, tak si štáty zasadnú k hľadaniu riešenia. (Pozn. red.: Vypočutie v Rade EÚ absolvovalo Poľsko minulý týždeň, podľa komisie Poľsko na vypočutí nedalo najavo, že by obavy z ďalšieho vývoja chcelo nejako uspokojivo riešiť.) Komisia má obavy, aby nenastali naozaj nezvratné zmeny, ktoré bude ťažké meniť.
Vráťme sa ešte k útokom na novinárov. Od českého premiéra sme počuli o hysterických médiách, od nášho expremiéra o špinavých protislovenských prostitútkach. Čo sa s tým dá robiť na európskej úrovni? Dá sa len vysvetľovať, že ak sa takto správate k novinárom, tak sa potom nedivte, že tí ľudia zomierajú?
Musíme o tom hovoriť a apelovať. Nemáme legislatívne nástroje. Musím apelovať na štáty, aby dali podporu a ochranu novinárom, kde treba. Agresívne výpady politikov voči novinárom sú škodlivé, dávajú generálny pardon a celá vlna nenávisti sa vyleje cez sociálne siete, čo je nezdravá situácia. My politici sa musíme vystríhať toho, aby sme útočili na novinárov. Ich spoločenská kontrola je zásadná, novinári sú naozaj strážni psi demokracie. Politik je ten, kto v sebe berie odvahu či drzosť, že chce rozhodovať o životoch druhých. Tak sa nemôžeme diviť, že je nad nami táto verejná kontrola a musíme byť schopní to ustáť.
Čo si myslíte o možnej kandidatúre Maroša Šefčoviča na budúceho šéfa Európskej komisie? Myslíte si, že má šancu?
Čech Slovákovi oči nevykole, nech sme z akéhokoľvek politického tábora. Bolo by to fajn, keby sme mali tak vysoko postaveného človeka, pretože treba, aby názor strednej a východnej Európy viac zaznieval. Máme svoju historickú skúsenosť, inštinkty. Jeho šance však vôbec neviem odhadnúť.