Ohrozenie zo strany amerického prezidenta je zjavné, priame a brutálne. USA na európske automobily zrejme zavedú clá. EÚ dopláca za svoju nadmernú závislosť na Spojených štátoch, ktoré vstrebú európsky vývozný prebytok a podieľajú sa na vonkajšej bezpečnosti EÚ.
Ohrozenie, ktoré predstavuje Salvini, nemusí byť také zjavné, ale o to je silnejšie. Od tej chvíle, čo vstúpil do vládnej koalície s protestným Hnutím piatich hviezd (M5S), urobil Salvini dve prefíkané politické rozhodnutia: najprv prestal hovoriť o italexite a neskôr začal svoj post ministra vnútra využívať s ohromným úspechom ako hlásnu trúbu.
Taliansko hrá s úniou hru na dobrého a zlého policajta. Tým zlým je Salvini, dobrý zase premiér Giuseppe Conte. Ten neuzavrel s Európskou radou ohľadom migrácie dobrý obchod – z toho, čo si prial presadiť, akceptovala len zopár nepodstatných opatrení. EÚ sa zaviazala k vytvoreniu utečeneckých táborov vo vnútri svojich vonkajších hraníc a bude venovať viac zdrojov na ochranu úniovej periférie. Záchrana migrantov v Stredomorí nebude pre lode mimovládnych organizácií už jednoduchá.
Contemu sa však nepodarilo presadiť zásadnú požiadavku Ríma – reformu dublinského systému, pravidiel, ktoré zodpovednosť za utečenca pripisujú prvému úniovému štátu, do ktorého dotyčný vstúpil. Salvini podľa všetkých očakávaní na výsledok summitu reagoval s nedôverou. Kríza nepominula. Všetky neľahké rozhodnutia ohľadom migrácie úniu ešte len čakajú.
Hľadajú spojencov
To je však živná pôda pre európskych populistov. Jedným z dôvodov, prečo sa rebélia gréckej ľavice v roku 2015 proti úniovému establishmentu nepodarila, bol nedostatok spojencov. Pravicoví populisti majú celkom inú stratégiu. Vytvárajú aliancie vnútri EÚ. Chcú ovládnuť úniové inštitúcie a rozložiť EÚ zvnútra. Salvini upiera zrak na voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú na budúci rok, a má v tomto ohľade dobré vyhliadky.
Je možné, že terajšie hlavné stredoľavé a stredopravé skupiny v EP zmetú dvaja vyzývatelia. Jedným z nich by mohlo byť nové proeurópske liberálne zoskupenie okolo francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Druhým potom rozmanitá skupina populistov a nacionalistov. Tieto dve politické sily by mohli prevziať kontrolu nad pravým stredom, Európskou ľudovou stranou, alebo sa môžu zlúčiť do novej európskej strany. Nech je, ako chce, nájdu si cestu k presadeniu svojich záujmov.
Veľakrát zaznieva argument, že talianski, rakúski a bavorskí nacionalisti majú nesúrodé záujmy. Nemci chcú posielať utečencov späť do Talianska. Taliani chcú tých svojich prihrať Nemecku. Rakúsko si nepraje, aby sa utečenci pohybovali akýmkoľvek z týchto smerov.
Odkazovanie na nezlučiteľné záujmy ale zabúda na dôležitejší fakt – populistov spája jedno želanie: chcú európsku agendu znova previesť do kompetencie jednotlivých štátov. To môže nastať dvoma spôsobmi. Buď vyhrajú voľby do EP, čím získajú vplyv na to, kto sa stane budúcim predsedom EK, a dostanú sa k mocenským pákam európskych inštitúcií. Alebo európski centristi kapitulujú a odsúhlasí čiastočné prevedenie migračnej politiky do kompetencie jednotlivých štátov.
Bude kritizovať ešte hlasnejšie?
Možno očakávať, že Taliansko so Salvinim, ktorý zo zadného sedadla kritizuje riadenie únie, nadobudne asertivitu aj v ďalších oblastiach a napadne francúzsko-nemeckú prevahu vo všetkých oblastiach politiky únie. V minulosti sa Taliansko riadilo strachom z izolácie. Krajina mnohokrát súhlasila s nariadeniami, ktoré išla proti jej národnému záujmu.
Salvini je vážnym ohrozením úniového establishmentu, pretože nemá strach. Je to prvý moderný taliansky historik, ktorý nemá potrebu cítiť sa v Bruseli a Davose ako medzi priateľmi. Kým si skúsenejší lídri únie podmanili relatívne neskúseného premiéra Conteho, v skutočnosti môže Salvini s koalíciou s M5S kedykoľvek skoncovať. Pravdepodobne ale počká, ako budúci rok dopadnú voľby do EP.
Nezabúdajme, že Taliansko je krajinou, v ktorej sa snúbia dve úniové krízy – kríza eurozóny aj tá migračná. Väčšina Talianov EÚ stále podporuje, ale euroskepticizmus tu narastá. Únia bude musieť obe krízy vyriešiť, a nie len retušovať ich, ako sa stalo minulý týždeň.
Problémom EÚ je, že jej stabilita vychádza z toho, že ľudia ako Salvini alebo Trump sa nedostanú k moci. Riskuje tým, že sa stane Weimarskou republikou našich dní – štruktúrou, ktorá obstojí iba v dočasnej politickej klíme.