„Európa musí prijať väčšiu zodpovednosť za svoje vlastné bezpečie a zdôrazniť svoju úlohu spoľahlivého a dôveryhodného partnera v oblasti bezpečnosti a obrany,“ uvádza sa v texte. Tento cieľ chce Európa dosiahnuť zvyšovaním obranných investícií alebo rozvojom operačných schopností.
Závery obsahujú napríklad zmienku o kybernetickej obrane či o boji s dezinformáciami. EÚ chce podľa textu poskytnúť zodpovedajúci mandát a zdroje pre špecializovaný tím, ktorý sa zameriava na odhaľovanie zámerného šírenia nepravdivých informácií Ruskom. Únia tiež potvrdila svoj zámer bojovať proti používaniu jadrových a chemických zbraní. Summit vyzval na to, aby EÚ prijala nové opatrenia, ktorými by reagovala v prípade použitia týchto bojových prostriedkov.
Európske iniciatívy v obrane majú podľa prijatého textu „posilniť strategickú autonómiu (EÚ) pri súčasnom dopĺňaní a posilňovaní aktivít NATO“. Štáty EÚ o obrane diskutujú len pár dní pred bruselským summitom Severoatlantickej aliancie, na ktorom by mala byť opäť posilnená spolupráca oboch organizácií, významná je napríklad spoločná snaha o lepšiu „vojenskú mobilitu“, teda urýchlenie presunov vojakov a techniky po Európe.
Na diskusii únie o obrane a bezpečnosti sa vo štvrtok zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Spoluprácu NATO a EÚ Stoltenberg označil za základ transatlantického partnerstva.
V ďalších bodoch dokumentu lídri tiež potvrdili podporu EÚ rezolúcii OSN k zostreleniu letu MH17 nad územím Ukrajiny. EÚ vyzýva Rusko, ktoré je podľa tímu medzinárodných vyšetrovateľov zodpovedné za zostrelenie civilného lietadla, na plnú spoluprácu pri objasňovaní faktov. Na palube lietadla bolo 298 ľudí, všetci zomreli.
Európa tiež ocenila dohodu medzi Grékmi a Macedóncami ohľadom dlhoročného sporu o názov Macedónska. Predstavitelia oboch krajín sa pred necelými dvoma týždňami zhodli, že Macedónsko, ktoré bolo súčasťou niekdajšej Juhoslávie, bude používať kompromisný názov Republika Severné Macedónsko.