Migrácia prehlbuje nejednotu únie

, 28.06.2018 15:13, aktualizované: 18:35
summit, Brusel, Mayová, Charles Michel
Uvoľnený moment pred začiatkom summitu. Britská premiérka Theresa Mayová si prezerá futbalový dres, ktorý jej venoval šéf belgickej vlády Charles Michel (vľavo). Číslo desať symbolizuje Downing Street 10, kde má Mayová v Londýne sídlo. (Belgicko a Anglicko odohrali včera večer zápas na šampionáte v Rusku.) Autor:

Nedohodneme sa? Summit Európskej únie sa ešte ani nezačal, ale takmer všetci hovorili, že členské štáty sú nejednotné v otázke migrácie. Pred dvojdňovou vrcholnou schôdzkou únie to v Bruseli včera potvrdil aj slovenský premiér Peter Pellegrini.

Počty ľudí prichádzajúcich na územie EÚ sú najnižšie od roku 2015. Spor o to, čo s nimi, sa však rozhorel s novou intenzitou. Jedným z dôvodov je nová talianska populisticko-krajnepravicová vláda Päťhviezdičkového hnutia a Ligy pod vedením premiéra Giuseppe Conteho. Tá na jednej strane chce prísnu ochranu vonkajších hraníc, ale na druhej strane žiada viac pomoci pre Rím, vrátane prerozdelenia azylantov.

Spoločné riešenie?

"Snažíme sa nájsť spoločné riešenie pre migračnú politiku,“ vyhlási Conte, ale zároveň povedal, že je ochotný vetovať závery summitu, ak nezíska pre Taliansko prijateľnú dohodu. Podľa predsedu vlády, ak niekto prichádza do Talianska, prichádza do EÚ. Preto by všetky štáty mali prevziať zodpovednosť za migrantov.

Ďalší faktor, ktorý má výrazný vplyv na nové politické napätie v súvislosti s migráciu, je situácia v Nemecku. Je dokonca možné, že kancelárka Angela Merkelová bojuje o svoju pozíciu. Je v konflikte s bavorskou CSU, ktorej predstaviteľ a minister vnútra Horst Seehofer žiada sprísnenie vstupu migrantov do Nemecka. Tí, čo už predtým žiadali o azyl v inej krajine únie, by sa do nej mali vrátiť.

Týmto spôsobom funguje dublinský azylový systém v EÚ, ktorého reformu včera lídri riešili. Taliansko však tvrdí, že celá jeho štruktúra je prekonaná. Merkelová sa snaží o európske riešenie, ale v prípade neúspechu summitu signalizovala aj ochotu uzavrieť dvojstranné či trojstranné dohody. CSU chce totiž vidieť rýchle výsledky. Inak Seehofer hrozí, že zavedie tvrdšiu azylovú politiku. Viedlo by to pravdepodobne k tomu, že by ho Merkelová odvolala, a to by znamenalo kolaps koalície.

Zároveň by uzavreté nemecké hranice mohli priniesť dominový efekt. Ak to urobí Berlín, podobne by mohlo reagovať Rakúsko a ďalšie štáty. Pravdepodobne by to prinieslo znefunkčnenie schengenského systému, čo by bol veľký politický aj ekonomický problém.

Pellegrini pred začatím diskusie, ktorá sa skončila po uzávierke tohto vydania denníka Pravda, povedal, že summit bude veľmi dlhý a komplikovaný.

"Viac ma mrzí, že už dopredu sa signalizuje, že pravdepodobne nebudeme schopní nájsť zhodu, minimálne v otázke migrácie. Postoj Slovenska je nemenný. Sme za akékoľvek prejavy dobrovoľnej solidarity, ale ak by na stole naďalej mali zostať povinné kvóty, tak tie zásadné odmietame,“ vyhlásil pre novinárov slovenský premiér.

Predseda vlády tiež opätovne odmietol návrhy, že krajiny, ktoré azylantov neprijímajú, by mali prísť o peniaze z rozpočtu EÚ alebo by mali platiť pokuty, ako to pred niekoľkými dňami navrhol aj francúzsky prezident Macron. Šéf Elyzejského paláca sa v Bruseli ešte pred summitom stretol so zástupcami visegrádskej štvorky.

"Kohézna politika nemá byť žiadnym spôsobom spájaná s úrovňou solidarity jednej alebo druhej krajiny. Moja odpoveď je opačná, skúsme pri eurofondoch hovoriť napríklad o tom, ako si jednotlivé krajiny plnia svoje fiškálne záväzky, či držia úroveň dlhu, deficitu. Spájať eurofondy so solidaritou je neprijateľné,“ povedal Pellegrini.

Na snímke sprava predseda vlády SR Peter...
Na snímke sprava predseda vlády SR Peter Pellegrini a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič počas príchodu na summit EÚ v sídle budovy Europa v Bruseli 28. júna 2018. Autor: TASR, Marko Erd

Právo na azyl

Slovensko zdôrazňuje, že potrebná je lepšia ochrana vonkajších hraníc únie. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov sa cez Stredozemné more do Európy od začiatku roku 2018 preplavilo 44 600 ľudí. Hoci väčšina z nich pravdepodobne nemá právo na azyl, stále nemalú časť migrantov tvoria takí, ktorí ochranu potrebujú. Do Európy napríklad za šesť mesiacov prišlo viac ako 5 500 Sýrčanov. V ich krajine stále zúri vojna.

Plán, ktorý v posledných týždňoch intenzívne únia rieši, je vytvorenie regionálnych vyloďovacích platforiem. V týchto centrách by sa sústredili migranti a prešli by azylovým procesom. Tí, čo by mali nárok na ochranu, by sa mohli v rámci presídlenia dostať do Európy. Znamenalo by to však, že by ich krajiny dobrovoľne prijali.

"Sprevádza to stále veľa otázok,“ priznal v Bruseli vysokopostavený predstaviteľ Európskej rady, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa neho sú však takéto centrá jedinou možnosťou, ako riešiť súčasný problém.

Sme za akékoľvek prejavy dobrovoľnej solidarity, ale ak by na stole naďalej mali zostať povinné kvóty, tak tie zásadne odmietame.
Peter Pellegrini, slovenský premiér

Zatiaľ však nie je jasné, v ktorých krajinách by takéto platformy vznikli. Pre akýkoľvek štát by to mohol byť politický problém. Je tiež očividné, že EÚ by musela vynaložiť značné prostriedky na zriadenie týchto platforiem z hľadiska bezpečnosti a dodržiavania medzinárodného práva. Rolu tu hrá, čo bude s ľuďmi, ktorí azyl nezískajú. Ak sa majú vrátiť do krajiny pôvodu, tiež by malo by starosťou únie, aby týchto ľudí štáty naspäť prijali.

Francúzsko a Španielsko skôr vidia možnosť v spracovaní azylových žiadostí už v Európe. V prijímajúcich štátoch by vznikli uzavreté centrá, kde by si utečenci vypočuli verdikt, či majú právo na azyl.

Odborník na migráciu Christian Kaunert z Juhowaleskej univerzity pripomína, že od roku 2015 sa počet ľudí prichádzajúcich do Európy výrazne znížil. "Máme akútny problém? Riešime následky roku 2015, takže v tomto zmysle áno. Potrebujeme preto lepšiu dohodu o ľuďoch, ktorí už v Európe sú,“ myslí si Kaunert. "V každom prípade myšlienka, že sa nám jednoducho podarí zastaviť ľudí, ktorí prichádzajú, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude veľmi úspešná.

Verejnosť však migrácia znepokojuje. Preto sa politici snažia nájsť riešenie, ktoré prinesie pocit bezpečnosti, hoci je symbolický,“ uviedol pre Pravdu Kaunert.

Okrem migrácie summit riešiť aj otázky obchodu, obrany, brexitu a reformy eurozóny.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit EÚ o migrácii #Peter Pellegrini #Giuseppe Conte #Emmanuel Macron
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk