Do regionálnych fondov v novom programovacom období ide menej prostriedkov.
Pokles bol očakávaný. Z finančnej únie odchádza Veľká Británia. Okrem toho členské štáty vrátane Slovenska žiadali, aby sa peniaze viazali na nové priority v súvislosti s bezpečnosťou. Celkový výpadok bol pomerne veľký, pritom ochota doplniť zdroje je obmedzená. Bolo teda jasné, že klasické fondy ako kohézna a poľnohospodárska politika budú o čosi nižšie. Nakoniec to vyšlo celkom dobre a ten pokles nie je až taký dramatický. Čakalo sa, že to môže byť viac.
O aký pokles ide?
Kohézny fond išiel z celkového objemu 35 na 31 percent, čo nie je výrazný rozdiel.
Môže byť Slovensko spokojné s výsledkom rozpočtu pre regióny?
Peniaze sa prerozdeľujú krajinám inak, dominantným kritériom však zostal hrubý domáci produkt (HDP). Práve to odkrojilo aj z peňazí pre Slovensko. Krajina totiž momentálne zažíva najvyšší rast ekonomiky vo svojej histórii a aj v rámci Európy patrí k tým najrýchlejšie rastúcim. To je aj dôvod, prečo je tých finančných prostriedkov pre Slovensko menej. Stále však bude na Slovensko alokovaných v cenách roku 2018 takmer 12 miliárd eur. To je zhruba v intenciách toho, s čím sa počítalo. V prepočte na jedného obyvateľa patríme stále medzi najviac podporované štáty v Európe. A zostávame čistými príjemcami – teda dostávame viac, ako platíme.
Vláda však viazala svoju spokojnosť skôr k povoleniu flexibility.
Áno. Slovenská vláda hovorila, že aj menej prostriedkov vie krajina zvládnuť, ak bude väčšia flexibilita. Systém pre nové programovacie obdobie prináša nový flexibilný prístup k implementácii. Flexibilita by mala umožniť, že sa efektívnejšie použijú peniaze tam, kde budú najviac potrebné. Z hľadiska regionálneho rozvoja by nové programovacie obdobie nemalo preto priniesť nejaký výpadok. Dá sa skôr očakávať lepšie využitie peňazí.
Ako bude flexibilita fungovať?
Ide o to, že v rámci čerpania sa fondy budú revidovať. Ak sa zmenia podmienky, tak je uprostred programového obdobia plánované prehodnotenie. Umožní sa presun prostriedkov medzi jednotlivými fondmi a investičným fondom Invest EÚ, ktorý poskytuje finančné nástroje. Ak by sme potrebovali previesť prostriedky do iných finančných nástrojov, bude to na rozhodnutí vlády.
Ide teda o zjednodušenie pravidiel?
Áno. Všetkých sedem fondov, ktoré spadajú do regionálneho rozvoja, sa bude riadiť jednotným súborom pravidiel. Uľahčí sa tým život tak programovým manažérom, ako aj prijímateľom a jednoduchšie bude možné aj administrovať presuny medzi nimi. Špecifiká jednotlivých fondov sa ešte doplnia osobitnými predpismi.
Ako sa Slovensku darí v programovom období, ktoré ešte prebieha?
Čerpanie je pomalé. Hoci treba dodať, že odkedy bol zriadený úrad vicepremiéra, ktorý sa tej problematiky chopil pred rokom a pol, sa to tempo výrazne zlepšilo. Vlaňajší objem spotrebovaných prostriedkov bol dve percentá, dnes sme na 13,4 percenta. Ak sa nám podarí toto tempo udržať, tak by sa to malo stihnúť. Stále však zostáva efektívne využiť 85 percent peňazí. To naznačuje, že je čo robiť. Nevidím dôvod, prečo by sa to nemalo stihnúť. Nesmieme si však dovoliť viac zakopnutí po ceste, ako boli napríklad minuloročné výzvy ministerstva školstva, ktoré sa museli zablokovať.
Aké sú nové pravidlá v súvislosti s čerpaním po skončení programového obdobia?
Momentálne sa môžu projekty implementovať až do roku 2023, čiže implementácia bude dobiehať ešte tri roky po skončení oficiálneho programového obdobia (2014 – 2020). Nový návrh znižuje túto dobu na dva roky.
Ako vidíte podporu mladých ľudí?
Investovaniu do ľudí, a to podporou Európskeho piliera sociálnych práv sa bude venovať Európsky sociálny fond plus (ESF+). Peniaze sa podstatne navýšili na projekt Erazmus, ktorý je už v súčasnosti vnímaný pozitívne. Peniaze sa tam zdvojnásobili. To znamená, že sa zdvojnásobil aj počet študentov a mladých pracovníkov, čo budú môcť ísť študovať a pracovať do zahraničia. Na Slovensku bude určite rezonovať navýšenie financií pre protikorupčný fond. Ide o nový nástroj, ktorý by mal pomôcť pokryť nedostatky v oblasti.
