Práve summit vlani v decembri Sofii určil, aby sa snažila nájsť všeobecnú zhodu členských štátov na veci, ktorá krajina EÚ rozdeľuje už od chvíle, keď Európska komisia návrh reformy takzvaného dublinského systému v máji 2016 predložila.
Možnosť povinného prerozdeľovania žiadateľov o azyl v prípade krízovej záťaže jednej z členských krajín ale ani z posledného bulharského kompromisu nezmizla, a materiál tak zostal neprijateľný pre krajiny Vyšehradskej skupiny, teda Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko.
Výhrady v utorok ale mali z rôznych dôvodov aj ďalšie štáty vrátane Talianska, kde vládne nová, proti migrácii aj existujúcej podobe EÚ výraznejšie zameraná vláda, či v únii v mnohých ohľadoch kľúčové Nemecko. Diplomati tak pripomínajú, že za súčasného rozloženia síl nie je isté, či zástancovia bulharského návrhu majú vôbec k dispozícii dostatočnú väčšinu pre prípadné hlasovanie.
„Podľa toho, čo dnes leží na stole, čo vzniklo za bulharského predsedníctva, si osobne po dnešných vyhláseniach viacerých krajín nemyslím, že by to bol návrh prijateľný,“ povedala v utorok v Luxembursku novinárom slovenská ministerka vnútra Denisa Saková. Na dohodu je podľa nej teraz dokonca ešte menšia nádeje než na začiatku roka. „Deklarovali sa kľúčové body pre jednotlivé krajiny. A neboli rešpektované asi dve červené čiary, ktoré štáty mali,“ uviedla.
Saková: Návrhy Slovenska neuspeli
Saková pripomenula, že Slovensko ako jedna z predsedajúcich krajín, ktoré vec riešili v minulosti, prišlo s niekoľkými vlastnými návrhmi ako k veci pristupovať, ale neuspelo. „Dodnes kladieme dôraz na efektívnejšiu kontrolu na hraniciach, na lepšiu komunikáciu s krajinami pôvodu migrantov, aby sme skutočne napĺňali readmisné dohody,“ povedala.
Migrácia a práve riešenie reformy dublinského systému sa opäť dostane na stôl šéfom štátov a vlád európskeho bloku na ich stretnutí koncom mesiaca v Bruseli. Diplomati zatiaľ netušia, ako sa k veci postaví predseda úniových summitov Donald Tusk, ktorý v minulosti dával najavo skepsu voči kvótam, ktoré podľa neho úniové krajiny len zbytočne rozdeľujú.
Plány na reformu „Dublinu“ sa tak v druhej polovici roka dostanú do rúk rakúskeho predsedníctva. Vláda Sebastiana Kurza je voči kvótam tiež skeptická a jej postoj v pohľade na migráciu sa v mnohých ohľadoch blíži pozícii stredoeurópskych štátov zo skupiny V4, pripomenul v utorok novinárom informovaný rakúsky diplomat. Platí však podľa neho tiež, že predsednícka krajina musí hrať v rokovaniach členských krajín rolu „rozhodcu“ a neustanovili svoje vlastné postoje na úkor iných pohľadov.
Migračnej problematike chce Viedeň venovať prinajmenšom časť neformálnej vrcholnej úniovej schôdzky, chystanej na 20. septembra do Salzburgu. V rakúskom pohľade ale podľa iného informovaného diplomata budú mať kvóty oveľa menšiu prioritu než napríklad ochrana vonkajšej hranice EÚ či politika návratu.