Nový rozpočet únie bude jednoduchší a flexibilnejší

Za škrtmi v návrhu Bruselu je hlavne odchod Veľkej Británie, ktorá bola jedným z najväčších prispievateľov do európskej kasy. Výpadok po brexite – okolo 13 miliárd eur, tak nebolo jednoduché nahradiť len z národných obálok zvyšných členských štátov.

Na regióny pôjde podľa návrhu 373 miliárd eur. Práve vyrovnávanie regionálnych rozdielov je jednou z hlavných priorít Bruselu. Financie budú preto smerovať v prvom rade do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok únie. Najviac zdrojov na kohéziu dostane Poľsko, a to 64,39 miliardy eur, Taliansko – 38,56 miliardy eur, Španielsko – 34 miliárd eur a Rumunsko – 27,20 miliardy eur v cenách z roku 2018.

Z európskej obálky je pre Slovensko vyčlenených 11,78 miliardy eur v cenách z roku 2018, čo je 13,3 miliardy eur v bežných cenách. Teda po zohľadnení inflácie.

"Slovensko sa musí naučiť menej sa spoliehať na granty a viac preniknúť do nástrojov na výskum a inovácie alebo do nástrojov, ktoré kombinujú verejne a súkromné investície,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Ideálne by podľa neho bolo zriadiť na Slovensku efektívnu investičnú platformu, ktorá by umožnila takéto čerpanie.

Šefčovič tiež odporúča na maximum vyčerpať prostriedky súčasného rozpočtu na roky 2014 – 2020. "Ide o najštedrejší rozpočet, čo do tradičných politík ako kohézia a poľnohospodárstvo,“ povedal.

Európska komisia teraz musí čakať ešte na odobrenie návrhu Európskym parlamentom a Radou EÚ. Ak by sa dohoda dosiahla už budúci rok, bol by prechod medzi rozpočtami hladký. Ten aktuálny sa končí v roku 2020.

Aj diaľnice, aj výskum

Spokojní môžeme byť aj po prerátaní sumy na obyvateľa – Slovensko je totiž s 310 eurami krajina s druhou najvyššou mierou podpory na občana. Predbehlo nás len Estónsko. Priemer v únii je 106 eur. Nahráva nám aj flexibilné čerpanie. Po novom sa totiž v polovici programového obdobia opäť prehodnotí použitie zdrojov. Podstatné tak budú výsledky.

"Pokles financií na eurofondy pre Slovenskú republiku by mal v budúcom programovacom období byť iba približne 10 percent,“ povedal vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši. Ide pritom podľa neho o najmenší pokles národnej obálky medzi krajinami visegrádskej štvorky. Za dôležitú považuje Raši v budúcich rokovaniach otázku spolufinancovania.

Medzi priority únie sa však dostala aj doprava či veda a výskum, ktoré má na prvých miestach dôležitosti aj Slovensko. "Bude možné čerpať prostriedky aj na dopravu, čo je pre nás veľmi dôležité z hľadiska dobudovávania základnej dopravnej infraštruktúry,“ povedal Raši. Bude aj možnosť podpory informatizácie a digitalizácie, do­dal.

Raši vidí šancu na doplnenie desaťpercentného výpadku v orientácii na komunitárne programy Európskej komisie. Vyčlenených má na ne byť 175 miliárd eur. Práve o ne by mala krajina zabojovať. Pomôcť zorientovať sa v nich by mohol aj pripravovaný web Rašiho úradu. Za zjednodušenie pravidiel pre regionálne eurofondy po roku 2020 sa postavil aj Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojej správe z pondelka minulého týždňa. "Aj napriek snahám Európskej komisie sa v priebehu rokov realizácia politiky súdržnosti stala príliš zložitá,“ povedal člen EDA Ladislav Balko. Súčasné opatrenia totiž podľa audítorov majú viac ako 390 programov s približne 1 400 orgánmi zodpovednými za ich riadenie a kontrolu.

Flexibilné agrodotácie

Do poľnohospodárstva by v novom rozpočte mala putovať necelá tretina zdrojov – teda 365 miliárd eur. Slovensko dostane 4,39 miliardy eur. "Nemôžeme však byť spokojní s navrhnutou výškou finančných prostriedkov,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Je totiž približne o 300 miliónov eur nižšia ako v aktuálnom programovacom období.

Návrh však počíta s väčšou flexibilitou pre členské štáty. Tie budú môcť po novom previesť 15 percent pridelených prostriedkov z priamych platieb na rozvoj vidieka a naopak. V kompetencii štátov bude aj návrh špeciálnych prispôsobených programov, či adresnejšie reakcie na obavy poľnohospodárov. Prioritou v novom programovom období budú mladí začínajúci farmári. Pre nich by mali byť z národného balíčka vyčlenené minimálne dve percentá.

Príde tiež k zastropovaniu agrodotácií na sume stotisíc eur na jeden poľnohospodársky podnik. Pričom od 60-tisíc eur sa budú priame platby znižovať. Vyššiu podporu tak dostanú práve malé a stredné podniky. Ráta sa pritom, že dve pätiny podpory pôjdu na opatrenia v oblasti klímy. Stropovanie sa však slovenským farmárom nepozdáva. "Slovenská republika sa totiž zaraďuje medzi tie krajiny EÚ, ktorých kostru poľnohospodárstva tvoria najmä veľké poľnohospodárske podniky,“ vysvetľuje Holéciová. Závisieť však podľa nej bude aj od toho, ako bude nakoniec stropovanie počítané. Naopak, kladne hodnotí SPPK zachovanie dvoch pilierov.

EÚ proti extrémizmu a korupcii

Európska komisia navrhuje v novom rozpočte posilnenie sociálneho rozmeru únie. Posilniť sa má Európsky sociálny fond plus (ESF+) a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Oba fondy majú pomôcť obyvateľom únie získať zručnosti, ktoré im uľahčia situáciu na trhu práce.

Proti stúpajúcemu extrémizmu chce Brusel zabojovať cez Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty. Na nové sedemročné programové obdobie doň poputuje necelá miliarda eur. "Je dôležitejšie než kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a brániť spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ,“ povedala eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Upozornila, že fond je dôležitý, keďže európska spoločnosť čelí nárastu extrémizmu, radikalizácii a polarizácii.

Nový rozpočet počíta aj s posilnením obálky pre boj proti podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam pri čerpaní eurorozpočtu. Poputovať sem má 181 miliónov eur. Peniaze pôjdu aj na odbornú prípravu a výmenu informácií a postupov medzi orgánmi presadzovania práva v celej Európe. Tento program bude riadiť a vykonávať Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Zelená Európa

Nový rozpočet sa sústredí aj na podporu ekologických cieľov únie. Hoci zdroje v kohéznom balíčku sú aj naďalej prioritne určené pre menej rozvinuté regióny, medzi priority sa dostala aj ekológia. Viac ako dve tretiny až tri štvrtiny zdrojov pôjdu na prvé dva ciele, a to inteligentnejšia Európa a ekologickejšia Európa. Rozdelenie zdrojov sa bude robiť na vnútroštátnej úrovni. To umožní väčšiu pružnosť pri navrhovaní jednotlivých programov podporovaných z fondov EÚ. Minimálne štvrtina zdrojov by pritom mala ísť na boj proti zmene klímy.

Ambície v oblasti životného prostredia a klímy hrajú prím aj v poľnohospodár­stve. Nová Spoločná poľnohospodárska politiky (SPP) si bude vyžadovať, aby poľnohospodári dosiahli ambicióznejší cieľ prostredníctvom povinných aj stimulačných opatrení. Dve pätiny z celkového rozpočtu SPP by mali ísť na opatrenia v oblasti klímy. A minimálne 30 percent národného prídelu na rozvoj vidieka sa má vyčleniť na opatrenia v oblasti životného prostredia.

Priame platby tak budú podmienené zvýšenými požiadavkami v oblasti životného prostredia a klímy. Každý členský štát bude musieť ponúknuť ekologické režimy. Tie budú slúžiť na podporu farmárov pri presahovaní rámca povinných požiadaviek. Financované budú z národného rozpočtu vyhradeného na priame platby.

Klíma dostane podporu aj cez vyššiu flexibilitu. Okrem možnosti previesť 15 percent medzi piliermi, budú môcť členské štáty previesť rovnaké percentá z 1 do 2 piliera na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia.