Foto: Reuters, VASSIL DONEV
Balkánski partneri sa pripojili k vyhláseniu
K vyhláseniu sa nakoniec v Sofii pripojili aj balkánski partneri EÚ, teda zástupcovia Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska a Kosova. Dokument odhodlanie týchto štátov prikladať aj naďalej dôležitosť demokracii a právnemu štátu, dobrej správe verejných vecí, ľudským právam a právam menšín aj boju s korupciou a organizovaným zločinom.
„Musíme zintenzívniť spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu a extrémizmu, vrátane problematiky financovania, radikalizácie a návrate zahraničných teroristických bojovníkov,“ zhodli sa účastníci sofijského summitu.
Spolupracovať chcú tiež v oblastiach ako je boj proti obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu alebo pašovaniu drog a zbraní. „Naša spolupráca v boji proti nelegálnym migračným tokom dokázala svoju hodnotu a my ju budeme ďalej rozvíjať,“ uvádza sa tiež v materiáli.
EÚ podľa textu podporuje prísľub partnerov zo západného Balkánu posilňovať aj naďalej dobré susedské vzťahy, regionálnu stabilitu a vzájomnú spoluprácu. Pripomenutá je potreba nájsť definitívne a záväzné riešenie ich bilaterálnych sporov.
Diaľničné projekty aj Erasmus +
Prezidenti a premiéri krajín EÚ zdôrazňovali už pred summitom potrebu pomoci balkánskym krajinám zlepšiť dopravné, hospodárske, obchodné i občianske prepojenie regiónu. Medzi konkrétnymi plánmi, ktoré dnešné materiály spomínajú, je napríklad niekoľko diaľničných projektov, vrátane prepojenia Srbska s Kosovom, rozšírenie európskej energetickej únie na celú oblasť alebo napríklad pomoc so znižovaním roamingových poplatkov.
„Vytvorenie hustej siete prepojenia a príležitostí v rámci regiónu a s EÚ je zásadným predpokladom pre zblíženie našich občanov a ekonomík, ako aj pre posilnenie politickej stability, hospodárskej prosperity a kultúrneho a spoločenského rozvoja,“ vysvetľuje sa v deklarácii. Dôraz je kladený na mladých ľudí, sľúbené je napríklad zdvojnásobenie prostriedkov pre región na program študentských výmen Erasmus +.
Materiál zdôrazňuje tiež spoluprácu v bezpečnostnej oblasti, v prílohách je zmienka o kooperácii pri riešení kybernetických útokov a počítačovej kriminality, ale aj boj s hybridnými útokmi, vrátane posilnenia vzájomnej strategickej komunikácie. Dokument tiež sľubuje „prehĺbiť spoluprácu v oblasti migrácie a riadenia hraníc.“
Horúci kandidáti: Srbsko a Čierna Hora
Eurokomisár pre susedskú politiku a rozšírenie Johannes Hahn pri príchode na rokovanie novinárom povedal, že každý z týchto štátov má nádej na členstvo, cesta k jeho dosiahnutiu je však pre každú krajinu západného Balkánu iná.
Foto: SITA/AP, Darko Vojinovic
Na otázku novinárov, či bude môcť Srbsko s Čiernou Horou, ktoré v približovaní k EÚ najviac pokročili, dosiahnuť členstvo už v roku 2025, Hahn povedal, že tento termín je ambiciózny, ale možný.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová pri príchode do sofijského Národného paláca kultúry, kde sa summit koná, vyhlásila, že únia je otvorená všetkým, ktorí zdieľajú jej hodnoty.
Macron: Únia si musí poupratovať doma, potom môže pozývať
Fakt, že EÚ nesmeruje k rýchlemu prijatiu balkánskych štátov, dokladá vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Podľa neho si únia najskôr musí doma urobiť poriadok a až potom môže niekoho pozvať.
Foto: TASR, Darko Vojinovic
„Posledných 15 rokov bolo cestou, ktorá oslabila Európu neustálym myslením na to, že by sa mala rozšíriť,“ povedal Macron. Belgický premiér Charles Michel sa k téme stavia podobne.
„Európa musí prejsť hlbokou reformou, aby mohla lepšie fungovať, byť efektívnejší. Zároveň balkánske krajiny musia reformovať spôsob, akým fungujú, potrebujú viac stability, viac bezpečnosti, viac rešpektu k právnemu štátu,“ povedal Michel.
Kritická V4
Štáty takzvanej visegrádskej štvorky (V4) sa stavajú kriticky k tomu, že Európska únia krajinám západného Balkánu neposkytla žiadny časový plán ich vstupu do EÚ, povedal na summite EÚ a západného Balkánu český premiér v demisii Andrej Babiš.
„Sme kritickí k tomu, že vlastne nie je žiadny dátum,“ povedal Babiš. „Ten región má svoje problémy, je potrebné, aby si (štáty) vyriešili svoje konflikty, aby si definitívne povedali, ktoré hranice platia, aby bojovali účinne proti organizovanému zločinu, proti korupcii a urobili reformy,“ poznamenal s tým, únia by mala nejaký časový harmonogram balkánskym štátom stanoviť.
Zatiaľ naposledy sa Európska únia rozšírila v júli 2013, keď sa 28. členom bloku stalo Chorvátsko.
Kandidátsky štatút majú okrem Srbska a Čiernej Hory aj Albánsko a Macedónsko, prístupové rozhovory s Bruselom ale ešte nezačali. Prihlášku do EÚ si podala aj Bosna, ktorá sa ale zatiaľ oficiálnym kandidátom nestala. O Kosove sa hovorí ako o možnom kandidátovi, lebo krajina ešte o prijatie oficiálne nepožiadala.