Dnes poznáme Európsku úniu ako zoskupenie 28 členských štátov od Atlantického oceánu až po Čierne more, 19 z nich používa spoločnú menu euro a väčšina je súčasťou bezhraničného schengenského priestoru. Nestalo sa to však zo dňa na deň. Obdobie mieru a prosperity v Európskej únii je výsledkom spoločného úsilia, desaťročí mravčej práce ľudí, ktorí prispeli k lepšiemu životu Európanov a k väčšej spravodlivosti a bezpečnosti.
Všetko sa začalo uhlím a oceľou
Prvým krokom, ktorý viedol k integrácii európskych krajín, bola Schumanova deklarácia. Kto v minulosti kontroloval výrobu uhlia a ocele, ten bol schopný viesť vojnu. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman preto predstavil myšlienku vytvorenia nadnárodnej inštitúcie – Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Niekdajší úhlavní nepriatelia sa dohodli, že sa budú o spoločnú produkciu týchto základných surovín pre zbrojársky priemysel deliť. Rivalitu nahradila spolupráca a zjednotená Európa začala uberať cestou mieru.
Shumanov prejav o mierovej spolupráci európskych národov sa odohral 9. mája v roku 1950 a na jeho základe tento deň oslavujeme ako Deň Európy. Schumanova deklarácia sa považuje za začiatok budovania Európskej únie.
Európske spoločenstvo uhlia a ocele založilo šesť krajín: Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko, ktoré medzi sebou podpísali akzvanú Parížsku zmluvu. Jej hlavným cieľom bola stabilita, mier a prosperita, lebo iba v mierových časoch sa môžu štáty slobodne a pokojne rozvíjať.
Studená vojna
Päťdesiate roky boli v Európe poznamenané studenou vojnou medzi Západom a Východom. Sovietske tanky v roku 1956 potlačili protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku. V roku 1957 dochádza k podpísaniu dvoch Rímskych zmlúv, vďaka ktorým vzniká Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) alebo „spoločný trh“ a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).
Európa existovala po stáročia, v minulosti, bez pravidiel a inštitúcií, jej spojivá nezabránili tým najhorším tragédiám. Dnes každá krajina, ktorá sa demokraticky rozhodne pristúpiť k Európskej únii, podporuje jej základné hodnoty mieru a solidarity. Snahy o zjednotenie Európy, založené na nadvláde, nemohli pretrvať.
Európska únia prešla od 9. mája 1950 veľmi dlhú cestu, ale ešte stále je to mladý projekt. Je to celok s 500 miliónmi obyvateľov, ktorí majú spoločné práva. Občianstvo EÚ už 20 rokov umožňuje využívať ochranu vlastného štátu, ale aj EÚ ako celku. Jedným z najviac oceňovaných práv je voľný pohyb osôb, tovarov a služieb. Dnes sa môžeme voľne rozhodnúť, kde chceme žiť, podnikať či študovať. Štáty medzi sebou spolupracujú, vedia sa dohodnúť, a hoci to nie je vždy ľahké, je to obrovský úspech. No a, samozrejme, všetky krajiny vedľa seba nažívajú v mieri. Európska únia slúži občanom, aby sa európski občania, zachovávajúc si svoje vlastné hodnoty, zvyky a jazyk, v „európskom dome“ cítili dobre.
Členských krajín pribúda
V roku 1950 boli pôvodnými zakladajúcimi členmi EÚ Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Prvé rozšírenie nastalo v roku 1973, pridali sa Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Desiatym členom únie sa v roku 1981 stalo Grécko, o päť rokov nato pristúpili aj Španielsko a Portugalsko.
Po pauze v roku 1995 vstúpili do EÚ ďalšie tri krajiny – Rakúsko, Fínsko a Švédsko. V tom istom roku vznikli v malej luxemburskej dedine Schengen dohody, vďaka ktorým cestujeme po EÚ bez pasových kontrol. Spoločná mena euro sa stala realitou v septembri 2001 najprv v bezhotovostnom styku.
Politické rozdelenie na východ a západ Európy sa skončilo v roku 2004, keď sa k EÚ pridalo 10 krajín vrátane Slovenska. V roku 2007 pribudli Rumunsko a Bulharsko a zatiaľ naposledy sa EÚ rozširovala v roku 2013 – 28. členom sa stalo Chorvátsko.
