"Peniaze európskych daňových poplatníkov nemôžu byť použité v členskej krajine, ktorá nerešpektuje zásady právneho štátu,“ citovala agentúra Reuters eurokomisárku pre spravodlivosť Věru Jourovú, ktorá naznačila, že tieto kritériá by v tejto chvíli nesplnili Budapešť a Varšava.
"Maďari sa nemusia báť. Kým Maďari nepovedia áno, nebude žiadny rozpočet,“ vyhlásil premiér Viktor Orbán v rozhovore pre Kossuth Rádió.
Predseda vlády Maďarska má pravdu. S rozpočtom sa EÚ nepohne, keď s ním nebudú súhlasiť všetci. Európska komisia by chcela, aby sa rokovania o peniazoch ukončili ešte do konca roka. Mnohí diplomati sú však veľmi skeptickí, či sa to stihne. Väčšina predpokladá, že konečnú podobu rozpočtu na roky 2021 až 2027 spoznáme až po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú v máji 2019.
Budapešť a Varšava
Spájať rozdeľovanie eurofondov s právnym štátom, nezávislým súdnictvom či dodržiavaním ľudských práv nie je nová myšlienka. No väčšia snaha o jej presadenie súvisí s vývojom v Poľsku a Maďarsku. Varšava je už pod drobnohľadom za súdnu reformu. EK proti Poľsku začala procedúru, na základe ktorej môže dokonca krajina prísť o hlasovacie práva v rámci EÚ.
Zdá sa však, že Poľsko sa spolieha na nájdenie istého kompromisu. Prípadne na to, že niektoré členské štáty jednoducho nemajú chuť ísť až do úplne extrémnych opatrení, ktoré zasiahnu inú krajinu únie. Na strane Varšavy jasne stojí Budapešť.
Podľa zahraničnopolitickej analytičky Edit Zgutovej je vzhľadom na vývoj v niektorých krajinách EÚ legitímne vytvorenie mechanizmu, ktorý bude prísnejšie monitorovať využívanie eurofondov. "V prípade Maďarska nejde len o problémy s demokraciou. Budapešť má v rámci EÚ najväčší problém so zneužívaním eurofondov. Ale množstvo prípadov, ktoré skončia obvinením po tom, čo Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) signalizoval nedostatky, je najnižšie,“ pripomenula odborníčka organizácie Political Capital v Budapešti. "Dáva zmysel vytvoriť pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na každý členský štát, zahŕňali by všetky aspekty rozpočtu EÚ a vytvárali by prísnejšie obmedzenia na ich využívanie,“ tvrdí Zgutová.
"Ak návrh skutočne prijmú, mohol by mať pozitívny dosah. Bude to signál pre strednú a východnú Európu, že podpora bez podmienok sa skončila. Región sa nemôže len tak vzdať financií z EÚ. Áno, Čína by mohla prísť s investíciami do infraštruktúry, ale nenahradí výpadok eurofondov. Preto by som očakával, že lídri ako Orbán či šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski sa budú trocha mierniť,“ uviedol pre Pravdu Vihar Georgiev, expert na EÚ z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii. "V prípade, že návrh neprejde, môže sa stať, že rozpočet narazí na opozíciu tradičných veľkých prispievateľov. Nebude sa im páčiť, že ich peniaze pôjdu k možným autokratom,“ myslí s Georgiev.
Transparentný proces
Najmä od východoeurópskych krajín v Bruseli znie, že spájať právny štát s eurofondmi je možné, ale proces musí byť transparentný a musí sa vzťahovať na všetkých. Aby táto snaha nevyznela len ako pokus trestať novšie členské krajiny.
Princíp zachovania férovosti je dôležitý aj preto, že politici ako Orbán priamo spájajú obmedzovanie eurofondov s odmietaním prerozdeľovania azylantov. Maďarský predseda vlády uviedol, že nepodporí rozpočet, ak z neho pôjde čo len jediný cent na pomoc migrantom.
"Rizikovým faktorom je, že ak návrh nebude dobre pripravený a odkomunikovaný, môže priniesť viac škody ako úžitku prostredníctvom rastúceho euroskepticizmu,“ reagovala Zgutová. "Eurokomisia musí brať do úvahy, že Orbánova vláda ho bude vysvetľovať buď ako nedostatok podpory zo strany EÚ, alebo bude na úniu ukazovať vyčítavým prstom. V regióne má EÚ stále vysokú podporu. Ale brexit je dôkaz, aká nebezpečná môže by v dlhodobej perspektíve deštruktívna propaganda proti únii. V nej je Orbán v strednej a vo východnej Európe pionier. Geopolitické nálady sa pritom ľahko môžu zmeniť. Voliči Fideszu boli do roku 2010 najvýraznejšie protiruskí. Teraz sú najviac proruskí,“ pripomenula analytička.