Únia má 'pobrexitový' rozpočet na roky 2021 až 2027, rozpúta nezhody?

Európska komisia (EK) navrhla dlhodobý rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027. V záväzkoch má činiť 1,135 bilióna eur, čo podľa komisie zodpovedá 1,11 percenta hrubého národného dôchodku (HND) spoločenstvo.

02.05.2018 14:56 , aktualizované: 19:20
euro, eú, európska únia Foto: ,
Socha s logom eura pred budovou Európskeho parlamentu v Bruseli.
debata (9)

Rozpočet má byť podľa komisie odpoveďou na nové úlohy, strojnásobené sú napríklad peniaze na ochranu hraníc, migráciu a azylovú politiku. Pre prvý viacročný finančný rámec po odchode Británie z EÚ komisia tiež navrhuje špeciálnym mechanizmom posilniť prepojenie medzi úniovými peniazmi a dodržiavaním zásad právneho štátu.

V prostriedkoch na platby návrh komisie počíta s čiastkou 1,105 bilióna eur, v cenách roku 2018 to predstavuje 1,08 percenta HND, plynie z informácií komisie. V bežných cenách, teda s prihliadnutím na infláciu, rozpočet predstavuje sumu 1,279 bilióna eur v záväzkoch a 1,246 bilióna v platbách.

Návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2020

  • Európska komisia navrhuje rozpočet vo výške 1,279 bilióna eur (1,11 percenta HND štátov EÚ)
  • škrty sa plánujú vo dvoch najväčších rozpočtových častiach – v kohéznej politike (o 7 % menej) a v poľnohospodárskej politike (o 5 % menej)
  • najviac sa majú zvýšiť výdavky na ochranu hraníc, migráciu, vzdelávanie (program Erasmus), bezpečnosť, výskum a ochranu životného prostredia
  • čerpanie eurofondov má byť spojené s dodržiavaním princípov právneho štátu a nezávislého súdnictva, aby sa zabezpečila ochrana pred ich zneužívaním
  • v prípade nedostatkov bude možné pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k eurofondom
  • nové priority sa majú financovať najmä z tzv. vlastných zdrojov, ktoré by tvorila časť príjmov z obchodovania s emisiami a príspevok vypočítaný podľa množstva nerecyklovaných plastových obalov v jednotlivých štátoch

Pellegrini očakáva menej peňazí pre Slovensko

Slovensko má z eurofondov na roky 2014 až 2020 vyčlenených 15,5 miliardy eur a po roku 2021 by sa tento balík mal mierne stenčiť. "So zverejnených dokumentov ešte nevieme povedať, aký veľký dopad bude mať na nás nový rozpočet. Javí sa však, že pri znižovaní rozpočtu je najväčšou obeťou kohézna politika, čo ma mrzí. Dúfam, že sa nám to podarí ešte zvrátiť,“ reagoval slovenský premiér Peter Pellegrini.

Zatiaľ nie je jasné, či sa zmení aj systém rozdeľovania eurofondov. Pred niekoľkými dňami sa objavil návrh, že štáty na juhu EÚ dostanú viac, keďže sa pri delení peňazí viac zohľadní napríklad nezamestnanosť mladých, ktorá je v strednej Európe teraz nízka, ale na juhu vysoká.

"Musíme dať veľký pozor, aby sa nezačal vytvárať nový priestor v rámci EÚ a smerovanie nejakých veľkých prostriedkov na juh. Rešpektujem, že v novom rozpočte sa budeme musieť vyrovnať s novými prioritami, ako je spoločná bezpečnosť a migrácia. Musím rešpektovať, že Slovensku sa už darí lepšie ako pri príprave predošlého programovacieho obdobia. Máme vyšší rast HDP a nižšiu nezamestnanosť,“ povedal Pellegrini

"Očakávam, že rozpočet pre Slovensko bude pravdepodobne menší. Na druhej starne by som bol rád, aby bol byrokraticky jednoduchší, flexibilnejší, aby sme mohli peniaze smerovať na priority, ktoré trápia Slovensko. So zverejnených dokumentov, ešte nevieme povedať, aký veľký dopad bude mať na nás nový rozpočet. Javí sa však, že pri znižovaní rozpočtu je najväčšou obeťou kohézna politika, čo ma mrzí. Dúfam, že sa nám to podarí ešte zvrátiť,“ tvrdí premiér.

Raši: Rozpočet bude vyšší

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši tvrdí, že napriek škrtom bude celkový rozpočet EÚ vyšší. „EÚ chce kompenzovať tento výpadok, ktorý nastane po brexite, z nových opatrení novou daňou, napríklad, ktorá sa má zavádzať na úrovni EÚ, napríklad daň z plastu. Teda v rámci ekologizácie sa zrejme bude navrhovať nejaká nová daň, ktorá vykompenzuje brexit, a zároveň bude príspevkom k zdravšiemu životnému prostrediu,“ dodal.

Pozitívne podľa Rašiho je, že nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre ostatné členské štáty EÚ majú byť eurofondy aj v ďalšom programovacom období, teda po roku 2020. „Hlavným kritériom rozdeľovania eurofondov by mal naďalej ostať HDP na obyvateľa. Tu Slovensko z 55 % priemeru EÚ sa dnes dostalo až na úroveň 77 %, čiže tam už nebudeme mať v rukách taký silný tromf, ako sme mali, pretože vďaka eurofondom sa priemer HDP na obyvateľa výrazne zvýšil,“ dodal.

Poľsko ocenilo, že rozpočet zohľadnil niektoré potreby krajiny, ale odkázalo, že od kompromisu medzi jednotlivými štátmi má návrh ešte ďaleko.

Juncker: Spravodlivý ku všetkým

Návrh v Európskom parlamente predstavili komisár pre rozpočet Günther Oettinger a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Odchod Veľkej Británie je fakt, ktorý treba zohľadniť. Starostlivo sme prešli všetky naše postupy a navrhujeme ambiciózny, ale vyvážený rozpočet, ktorý je spravodlivý ku všetkým,“ poznamenal Juncker.

Ak by komisia len spočítala najrôznejšie potreby vyplývajúce z platných a nových postupov a požiadaviek členských krajín, dostal by sa podľa Junckera rozpočet niekam k dvom percentám HND dvadsiatich siedmich krajín EÚ. „Takýto návrh by okamžite všetky štáty i mnoho z vás odmietlo,“ povedal predseda komisie europoslancom. Komisia pripomenula, že rozpočet sa mierne zvýšil, v zásade ale veľkosťou zodpovedá súčasnému finančnému obdobiu 2014–2020.

O návrhu komisie sa bude vyjednávať, rozpočet sa schvaľuje jednomyseľne všetkými členskými štátmi. Veľká debata sa očakáva aj o novom mechanizme, ktorý má chrániť eurofondy pred zneužívaním. Čerpanie eurofondov má byť spojené s dodržiavaním princípov právneho štátu a nezávislosti justície. V tejto oblasti je v spore s Európskou komisiou Maďarsko a Poľsko.

Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti povedal, že tento mechanizmus nie je zameraný na nejaký členský štát, ide o ochranu peňazí európskych daňových poplatníkov pred ich zneužitím. Podľa návrhu by v prípade nedostatkov v oblasti právneho štátu mohli štáty EÚ pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup krajiny k eurofondom.

Obmedzený prístup k eurofondom

Podľa návrhu by na podnet komisie mohli štáty EÚ pozastaviť, obmedziť alebo zakázať prístup k finančným prostriedkom EÚ spôsobom, ktorý budú pokladať za primeraný povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov právneho štátu v danej krajine.

Európska komisia chce v rozpočte na roky 2021 až 2027 obmedziť prostriedky na spoločnú poľnohospodársku politiku asi o päť percent a zhruba o sedem percent na politiku súdržnosti, teda na fondy, z ktorých čerpá aj Slovensko aj ďalšie menej rozvinuté krajiny zo strednej a východnej časti únie. Naopak posilniť plánuje financovanie priorít, ako je lepšie riadenie hraníc – Oettinger zmienil napríklad výrazné posilnenie personálu Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže – a bezpečnosť a obranu, ale aj investície do výskumu a inovácií, vzdelávania alebo digitálnej ekonomiky.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európska komisia #Európska únia #EK #Brexit #rozpočet EÚ