Samotnému neformálnemu zasadnutiu ministrov financií (ECOFIN) predchádzalo stretnutie ministrov financií členských krajín eurozóny (Euroskupina). Na piatkovej Euroskupine prezentovalo Grécko svoju stratégiu rastu na najbližšie roky. Ministri tak odštartovali diskusiu o smerovaní Atén po skončení, v poradí už tretieho, záchranného programu v auguste tohto roka.
„To, čo je najdôležitejšie, je, aby Grécko aj naďalej pokračovalo v ekonomických a inštitucionálnych reformách a ozdravovaní verejných financií. Je to základným predpokladom, aby peniaze, energia a výsledky dosiahnuté za posledných osem rokov nevyšli navnivoč,“ povedal Kažimír.
Nutná ochrana zamestnancov
Okrem Grécka sa ministri venovali trendom a situácii rastu miezd i mzdových politík v celej Európe a vo všeobecnosti sa zhodli na potrebe efektívnosti a flexibilite trhov práce pri zachovaní nutnej ochrany zamestnancov.
Bulharská vláda oznámila záujem o členstvo v eurozóne. Európska Komisia prostredníctvom eurokomisára Pierra Moscoviciho, zodpovedného za hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá, záujem Sofie privítala. Zároveň však upozornila, že sa nie je kam ponáhľať a Bulharsko má spoločne s EK pracovať na čo najdokonalejšej príprave na prijatie eura.
Počas pracovného obeda a nasledujúcich dvoch pracovných blokov sa ministri venovali budúcej reforme EÚ, inštitucionálnym a obsahovým zmenám. Prvý blok bol venovaný možnostiam urýchlenia konvergencie medzi členskými krajinami Únie. Ten druhý sa pozrel na problém roztrieštenosti kapitálových trhov v EÚ, komplikujúci prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky hľadajúce peniaze popri úveroch bánk.