Exekutíva EÚ upozornila, že nedávne škandály ako Dieselgate, Luxleaks, Panama papers či prebiehajúce vyšetrovanie spojené s firmou Cambridge Analytica ukazujú, že informátori môžu zohrať dôležitú úlohu pri odhaľovaní nezákonných činností, ktoré poškodzujú verejný záujem a sú v neprospech občanov a spoločnosti.
Whistleblowerom, ktorí oznamujú porušenie práva EÚ, zaručuje návrh Európskej komisie vysokú úroveň ochrany stanovením noriem platných pre celú EÚ. Vytvoria sa tak bezpečné kanály na ohlasovanie nezákonnej činnosti v rámci podnikov a organizácií i v rámci verejných orgánov.
Ochráni pred zamestnávateľom
Nová legislatíva bude chrániť informátorov pred prepustením a inými formami odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a bude vyžadovať od vnútroštátnych orgánov, aby upovedomili občanov a poskytli školenia pre verejné orgány o spôsobe, ako s whistleblowermi zaobchádzať.
Prvý podpredseda EK Frans Timmermans v tejto súvislosti odkázal, že „ak budeme lepšie chrániť informátorov, zabránime poškodeniu verejného záujmu v podobe podvodov, korupcie, vyhýbaniu sa dani z príjmov právnických osôb alebo poškodzovaniu zdravia ľudí a životného prostredia“. Ocenil zároveň, že návrh eurokomisie chráni aj tých, ktorí sú cenným zdrojom pre investigatívnych novinárov, čo pomáha chrániť slobodu prejavu a slobodu médií.
Podľa eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej nové pravidlá znamenajú „zmenu hry“ v globalizovanom svete, kde pokušenie maximalizovať zisk ide neraz na úkor zákona. „Ľudí, ktorí sú pripravení prevziať riziko, aby odhalili vážne porušenia právnych predpisov, je preto potrebné podporiť,“ uviedla.
Ochrana v celej EÚ
Európska komisia upozornila, že občania, ktorí odkryjú nezákonné činnosti, by nemali byť trestaní za svoje konanie. V skutočnosti sa tak však deje, čo potvrdil aj Medzinárodný prieskum zodpovedného podnikania (GBES), podľa ktorého informátori platia za svoje konanie stratou práce či dobrého mena alebo svojím zdravím. V roku 2016 bolo až 36 percent informátorov vystavených perzekúciám.
Návrh Európskej komisie zabezpečuje ochranu informátorov v rámci celej EÚ, pokiaľ ide o porušovanie právnych predpisov Únie v nasledujúcich oblastiach: verejné obstarávanie; finančné služby; pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu; bezpečnosť výrobkov; bezpečnosť dopravy; ochrana životného prostredia; jadrová bezpečnosť; bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat; verejné zdravie a ochrana spotrebiteľov; ochrana súkromia, údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov.
Nová legislatíva sa týka aj porušovania pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, porušovania a zneužitia pravidiel o dani z príjmov právnických osôb a poškodenia finančných záujmov EÚ.
Ochrana poskytovaná informátorom v krajinách EÚ je v súčasnosti roztrieštená a nerovnomerná. Len desať členských štátov Únie zabezpečuje úplnú ochranu oznamovateľov tohto druhu trestnej činnosti. Vo zvyšných krajinách je ochrana poskytovaná iba čiastočne a vzťahuje sa len na určité odvetvia alebo kategórie zamestnancov. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby prekročili túto minimálnu úroveň a vytvorili na ochranu informátorov komplexné rámce založené na rovnakých princípoch.