„Zoči-voči autoritarizmu odpoveďou nie je autoritárska demokracia, ale autorita demokracie,“ vyhlásil Macron. „Odmietam myšlienku, že európska demokracia je odsúdená na nemohúcnosť,“ povedal narážajúc na maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý patrí k tým, čo sú fascinovaní „neliberálnou demokraciou“ a v nedávnych voľbách po kampani plnej strašenia migrantmi a Georgeom Sorosom získal ústavnú väčšinu.
Macron varoval pred „sebeckým nacionalizmom“, ktorého nárast v Európe prirovnal dokonca k atmosfére „občianskej vojny“. Zároveň nechce rozdeľovať na krajiny juhu a severu či východu a západu, alebo veľké a malé štáty. A tentoraz nespomenul ani plány na posilnenie viacrýchlostnej Európy či vytváranie jadra EÚ.
Potreba suverenity
EÚ vníma Macron cez hodnoty, na ktorých vznikla. „Nechcem patriť ku generácii námesačníkov, nechcem patriť ku generácii, ktorá zabudla na vlastnú minulosť alebo odmieta vidieť trápenia súčasnosti. Chcem patriť ku generácii, ktorá sa rozhodla brániť svoju demokraciu,“ povedal 40-ročný Macron.
Spomenul tiež potrebu európskej suverenity. Európska suverenita, ktorá nekonkuruje národnej, umožní EÚ čeliť globálnym výzvam vrátane klimatických zmien či obchodnej konkurencii zo strany Spojených štátov alebo Číny. Reformovaná EÚ, o ktorej by sa mali viesť debaty v členských štátoch – vo Francúzsku ju Macron oficiálne odštartoval včera – by mala odpovedať na obavy občanov EÚ. Ambiciózny francúzsky prezident, ktorý sa už po svojom zvolení hlásil k reforme EÚ, tentoraz nehovoril o konkrétnych návrhoch na zmeny. Vyzval však na rýchly plán na reformu eurozóny, o ktorom bude zajtra hovoriť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
Finančná podpora pre regióny
Konkrétnejší bol v súvislosti s prípravou budúceho viacročného rozpočtu EÚ, na ktorom sa prejaví odchod Británie z EÚ. Francúzsko je podľa Macrona pripravené zvýšiť svoje finančné príspevky do spoločného rozpočtu, ak budú využité efektívne. Pre budúci rozpočet má nový návrh – zavedenie finančnej podpory pre regióny, ktoré prijmú migrantov. „Navrhujem vytvorenie programu, ktorý dá priamu finančnú podporu miestnym komunitám, ktoré prijmú a integrujú utečencov,“ povedal Macron.
Foto: TASR/AP
Aj týmto spôsobom chce pomôcť odblokovať neustále odkladanú reformu spoločného azylového systému EÚ. Tá zamrzla pre spor o prerozdeľovanie utečencov medzi členské štáty v čase veľkých migračných tlakov na základe povinných kvót. „Treba odblokovať otrávenú debatu o dublinskom nariadení a premiestňovaní a tiež prekonať túto debatu vybudovaním vnútornej a vonkajšej solidarity, ktorú Európa potrebuje,“ dodal Macron.
Macron vystúpil v štrasburskom sídle europarlamentu prvý raz od svojho zvolenia za prezidenta. V pléne europarlamentu postupne vystupujú lídri všetkých členských štátov, aby ešte pred budúcoročnými májovými voľbami do Európskeho parlamentu hovorili o svojich predstavách o budúcnosti EÚ po brexite. Macronovo proeurópske vystúpenie ocenil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Skutočné Francúzsko je späť. Zajtrajšia história sa píše dnes,“ komentoval Juncker Macronov prejav. Hneď však pripomenul, že EÚ, to sú všetci „spolu“, nielen francúzsko-nemecký motor únie.
Šéf europarlamentu Tajani odsúdil použitie chemických zbraní v Sýrii
Použitie chemických zbraní predstavuje čin, ktorý nemôže zostať nepotrestaný. Týmito slovami otvoril predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani aprílové plenárne zasadnutie zákonodarného zboru EÚ v Štrasburgu.
Šéf europarlamentu v pondelok večer upozornil, že inštitúcia, ktorej predsedá, musí nahlas a jasne vyhlásiť, že použitie chemických zbraní je neprijateľné a predstavuje hranicu, ktorú nemožno prekročiť beztrestne. Uviedol to v rovnaký deň keď ministri zahraničných vecí krajín EÚ v Luxemburgu podporili sobotňajšie útoky USA, Británie a Francúzska na vybrané ciele v Sýrii.
„Parlament musí vzhľadom na závažnosť situácie vyslať silné posolstvo,“ upozornil Tajani. Europoslanci sa budú tejto téme venovať v utorok popoludní počas debaty so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou.
Tajaniho vyhlásenie ohľadom cielených útokov spojencov v Sýrii následne podporili aj lídri niektorých politických skupín v EP. Rovnako odsúdili použitie chemických zbraní v Dúme, z čoho je obviňovaný režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Vyjadrili tiež podporu vojenskému zásahu USA, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktorý bol podľa ich vyjadrenia zameraný na „zastavenie vojnových zločinov Asadovho režimu“.
Časť europoslancov však tieto zásahy kritizuje poukazujúc na absenciu medzinárodného mandátu na uskutočnenie útokov.
Europarlament – podobne ako ministri zahraničných vecí EÚ – požaduje deeskaláciu napätia v Sýrii a pokračovanie ženevských mierových rokovaní za účasti všetkých aktérov pod vedením OSN.
Reakcie slovenských europoslancov na Macronov prejav
Slovenskí europoslanci vnímajú utorňajší prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v pléne Európskeho parlamentu (EP), v ktorom predstavil svoje vízie o budúcnosti EÚ, v súlade so svojim politickým presvedčením a členstvom v jednotlivých politických frakciách v EP.
- Poslanec Ivan Štefanec (KDH) z tábora ľudovcov (EPP) pripomenul, že prezident SR Andrej Kiska vlani v novembri zožal v Štrasburgu väčší potlesk ako teraz Macron.
„(Macron) Hovoril o osobnej slobode a potrebe väčšej spolupráce v EÚ, na druhej strane hovoril len o princípoch a nie o riešeniach,“ uviedol Štefanec.
Podľa vlastných slov s Macronom súhlasí v tom, že základy budúcnosti Európy musia byť založené na potrebe viac počúvať ľudí a na väčšej spolupráci. Štefancovi však chýbajú konkrétne riešenia otázok, ako je napríklad harmonizácia daní, ktorá by bola podľa neho pre Slovensko nebezpečná.
Slovenský poslanec naopak súhlasí s víziou posilnenia spoločnej meny a s vytvorením bankovej a kapitálovej únie. Zároveň však nechce, aby o platoch ľudí rozhodovali politici. *** Monika Beňová (Smer) z frakcie socialistov a demokratov (S&D)** podľa vlastných slov čakala, že Macron bude hovoriť viac o sociálnej Európe, „o tom, aké majú postavenie zamestnanci“. Dodala, že v členských krajinách ako je aj Slovensko, zamestnanci stále čelia tomu, že za rovnakú prácu dostanú menšiu mzdu.
„Ak hovoríme o bankovej únii a iných veľkých spoločných témach, tak spoločnou má byť aj sociálna politika,“ spresnila. Macronov prejav označila ako optimistický a zameraný v prospech občanov. Podľa nej však národné egoizmy, o ktorých hovoril Macron, skôr narastajú, ako by boli na ústupe. To sa podľa nej zrejme prejaví aj v najbližších mesiacoch, keď sa bude debatovať o tvorbe dlhodobého rozpočtu EÚ. „Čaká nás veľká diskusia, z ktorej bude jasné, či členské štáty vnímajú Úniu ako celok a či sa zamerajú skôr na svoje národné záujmy,“ upozornila.
- Jej stranícky kolega v S&D Boris Zala (Smer) tvrdí, že Macron ho svojím prejavom neprekvapil ani nezaskočil, lebo pozná jeho predstavu európskej suverenity. „To je realita, ktorú si my málo pripúšťame, že nemáme len národnú suverenitu, ale aj tú európsku. Čo je upravené aj v Lisabonskej zmluve,“ upozornil. Súhlasí s posilňovaním tejto európskej suverenity, ktorú Macron uviedol napríklad pri otázkach spoločnej európskej obrany, ale aj ochrany zdravia či sociálneho zabezpečenia. „Potrebujeme pracovať na spoločných projektoch ako vypracovať koncept sociálnej Európy,“ dodal Zala.
- Najkritickejší z oslovených slovenských europoslancov k Macronovi bol Richard Sulík (SaS) zo skupiny konzervatívcov a reformistov (ECR).
„Nie som veľký optimista v tom, že Európa by bola lepšia, keby všetko bolo tak ako on navrhuje,“ priznal. Macrona označil za socialistu, ktorý navrhuje ďalšie dane, napríklad digitálnu daň či uhlíkovú daň so zámerom znížiť skleníkové plyny. To je podľa neho len ďalší pokus vytiahnuť peniaze od daňovníkov a politicky ich prerozdeliť.
Za „hrozivé“ označil predstavy francúzskeho prezidenta o európskej suverenite, najmä čo sa týka jeho názorov na presídľovanie migrantov. „Dúfam, že v tomto nebude úspešný,“ dodal a odkázal na krajiny, ktoré migrantov nezvládajú, ako je Francúzsko či Nemecko, pričom Slovensko sa „tomu musí ubrániť“.
Macron v pléne EP však naznačil najmä potrebu väčšej finančnej podpory pre komunity, ktoré sa v EÚ dokážu postarať o migrantov a pomáhať im s integráciou.
Sulík pripustil, že Macron je výraznou postavou európskej politiky, ale jeho prejav opísal ako plný štandardných fráz o solidarite a sociálnych slobodách.