„Európska komisia sa rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Írsku a Slovensku v súvislosti s neúplnou transpozíciou štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Touto smernicou sa posilňujú existujúce pravidlá, vďaka čomu sa zefektívňuje boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Tieto pravidlá EÚ zlepšujú aj transparentnosť na účely zamedzenia vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam,“ uviedla Ingrid Ludviková, tlačová tajomníčka Zastúpenia EK na Slovensku.
Nové povinnosti aj pri prevodoch bytov
„Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí stanovuje pomerne veľa nových povinností voči povinným subjektom. Patria sem napríklad úverové a finančné inštitúcie, ale aj notári a advokáti, ktorí môžu vykonávať správu majetku a prevody nehnuteľností, realitní agenti, poskytovatelia hazardných hier a podobne. Zameraná je pritom na konanie členských štátov v oblasti zmierňovania rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, najmä pokiaľ ide o zvýšenie aktívneho prístupu členských štátov pri zamedzení týchto aktivít,“ vraví Peter Varga z katedry medzinárodného a európskeho práva Trnavskej univerzity. Ak si členský štát nesplní svoju povinnosť a netransponuje smernicu z akéhokoľvek dôvodu, Európska komisia začne konanie o porušení zmlúv, teda práva EÚ.
„Ak členský štát do stanoveného času neodstráni protiprávny stav, tak Európska komisia pristúpi k žalobe, pričom navrhne uloženie pokuty, prípadne penále, ktoré má členský štát zaplatiť. O žalobe bude rozhodovať Súdny dvor EÚ,“ vysvetľuje Varga. Legislatíva je podľa neho účinným nástrojom na zabránenie praniu špinavých peňazí. Za výhodu považuje tiež to, že legislatíva má zabezpečiť aj koordináciu medzi jednotlivými členskými štátmi.
Všetky členské štáty mali smernicu transponovať do 26. júna 2017. Írsko a Slovensko predložili v súvislosti s touto smernicou iba čiastočné oznámenie, ale hlavné právne predpisy, ktorými sa smernica transponuje, sú v oboch krajinách ešte len v legislatívnom procese. Írsko a Slovensko dostali začiatkom marca dva mesiace na to, aby si splnili svoje povinnosti, inak môže komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru EÚ.
Evidencia konečných užívateľov výhod
Povinnosti si v tejto súvislosti načas nesplnilo 20 členských štátov, pričom desiatim zaslala únia formálnu výzvu a desiatim tzv. odôvodnené stanovisko. Z toho ôsmim už v decembri minulého roku, ďalším dvom, Slovensku a Írsku, teraz v marci. Viaceré z upozornených členských štátov však medzitým oznámili, že si svoje úlohy už splnili. Konanie vo veci porušenia právnych predpisov, tzv. infringement, sa začína žiadosťou o poskytnutie informácií, t. j. „formálnou výzvou“ adresovanou príslušnému členskému štátu. Ten musí odpovedať v stanovenej lehote, zvyčajne sú to dva mesiace.
Transpozícia štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD) je v gescii ministerstva vnútra, no čiastočne na nej spolupracovalo aj ministerstvo spravodlivosti.
„Transpozícia tejto smernice bola vykonaná zákonom číslo 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,“ uviedol hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
Zákon parlament schválil 1. februára tohto roku a účinný je od 15. marca. Zavádza sa ním centralizovaná evidencia konečných užívateľov výhod (KÚV) v súlade s požiadavkami smernice. „Na tento účel sa bude KÚV evidovať v tzv. zdrojových registroch, ako sú napríklad obchodný register, register neziskových organizácií a podobne, odkiaľ sa tieto údaje budú preberať do referenčného registra, ktorým je register právnických osôb, s účinnosťou od 1. novembra tohto roku,“ uviedol Bubla.