Solidarita s Britániou
"Európska rada dôrazne odsudzuje nedávny útok v Salisbury, vyjadruje hlboký súcit všetkým, ktorých životy boli ohrozené, a podporuje prebiehajúce vyšetrovanie. Súhlasí s názorom vlády Spojeného kráľovstva, že zodpovednosť za útok nesie s vysokou pravdepodobnosťou Ruská federácia a že neexistuje iné vierohodné vysvetlenie,“ uvádza sa v záveroch summitu Európskej rady, ktoré prijali lídri členských krajín vo štvrtok večer.
V Bruseli sa na časti vrcholnej schôdzky EÚ zúčastnil aj nový slovenský premiér Peter Pellegrini. Pre povinnosti pri schvaľovaní vlády však neskôr Slovensko zastupoval jeho český kolega Andrej Babiš.
Lídri EÚ po debate ešte trocha pritvrdili jazyk vyhlásenia k útoku v Salisbury. V pôvodnom návrhu sa hovorilo, že EÚ berie extrémne vážne do úvahy britské závery, že zodpovedná je Moskva. Bola by to o niečo mäkšia formulácia ako vyjadrenie, že únia súhlasí s názorom Británie, že zodpovednosť za útok nesie s vysokou pravdepodobnosťou Rusko a že neexistuje iné vierohodné vysvetlenie.
Okrem vyhlásenia viaceré štáty EÚ podľa vzoru Británie zvažujú vyhostenie ruských diplomatov. Londýn ich poslal domov 23. Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska by už na budúci týždeň malo byť jasnejšie, ktoré krajiny vyhostia Rusov.
"Bude ich viac ako jeden, nemyslím si však, že to budú všetky. To je všetko, čo k tomu teraz môžem povedať,“ odpovedal Tusk na novinársku otázku, ktoré štáty tieto opatrenia prijmú. Slovensko sa zatiaľ nechystá vyhostiť ruských diplomatov. Situáciu však vyhodnocuje. "Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zvažuje svoje ďalšie kroky v tejto veci. Na stole je viacero alternatív,“ uviedol pre Pravdu Peter Susko, hovorca rezortu diplomacie.
Viaceré európske krajiny chcú čakať na ďalšie závery vyšetrovania, do ktorého je zapojená aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní. Takýto postoj zaujalo Grécko, Taliansko či Španielsko. Írsko, Francúzsko, Poľsko, pobaltské krajiny a Česko však už diskutujú o možnostiach vyhostenia ruských diplomatov.
Podľa agentúry ČTK bude o tom premiér Babiš v pondelok hovoriť s ministrom zahraničných vecí Martinom Stropnickým. "Informoval som o tom aj pána prezidenta, ako sa to stalo, aby vedel dopredu, aby sa neprekvapoval, ako to v zahraničnej politike bolo v minulosti,“ vyhlásil v Bruseli Babiš s odkazom na hlavu štátu Miloša Zemana. Český prezident zvyčajne vystupuje prorusky. Babiš však pripomenul, že vyhlásenie lídrov únie je podpora pre Britániu ako spojenca v EÚ a NATO.
Rusko akúkoľvek zodpovednosť za útok odmieta. Británii odkazuje, že to predsa ona nedokázala zaistiť bezpečnosť dvoch jeho občanov na jej území. Minulý víkend hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová do kauzy zatiahla aj Slovensko. Spolu s Českom a so Švédskom ho označila za krajiny, odkiaľ vraj mohol novičok pochádzať. Praha a Štokholm si za to predvolali ruského veľvyslanca. Slovensko tak neurobilo. Ruská strana vysvetlila, že Zacharovová sa vraj pomýlila a myslela chemický program Československa.
Zlé a horšie vzťahy
Útok na Skripaľa a jeho dcéru je ďalšou zo série kríz, ktorá zaťažuje vzťahy Západu a Moskvy. Situácia sa zhoršuje najmä od roku 2014. Rusko vtedy anektovalo Krym a začalo vojnu na východe Ukrajiny.
Premiér Pellegrini tvrdí, že s Ruskom je potrebné viesť konštruktívny dialóg. "Netreba dopredu deklarovať, že nie je možná žiadna diskusia. Je potrebné sa o ňu aspoň pokúsiť. V prípade, že k žiadnej rozumnej diskusii alebo dialógu nedôjde, potom máme právo reagovať tak, ako budeme reagovať,“ odpovedal v premiér v Bruseli na otázku Pravdy o možnosti konštruktívneho rokovania s Ruskom.
"V strednodobom horizonte nepredpokladám zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Kremeľ neukázal, že by sa o to zaujímal. Skôr naopak. Za posledný mesiac sa to ešte zhoršilo,“ reagoval pre Pravdu analytik Paul Ivan z bruselského Centra pre európsku politiku.
Únia si teraz z Moskvy na konzultácie zavolá svojho veľvyslanca Markusa Ederera. Lídri členských štátov sa tiež zhodli, že EÚ musí byť lepšie pripravená na boj s najrôznejšími ohrozeniami vrátane použitia chemických zbraní. "Európska únia a jej členské štáty by tiež mali naďalej zlepšovať svoje spôsobilosti na riešenie hybridných hrozieb, okrem iného v kybernetickej oblasti a v oblastiach strategickej komunikácie a kontrarozviedky,“ uvádza sa vo vyhlásení zo summitu. O pokroku v tejto oblasti bude v júni informovať Európska komisia.