Z miliardových príjmov platia teraz v mnohých prípadoch len daň vo výške niekoľkých percent. Kritika o zneužívaní pozície sa valí na Google, Amazon, Facebook či Apple. O návrhoch, ako skoncovať s týmito praktikami, v Bruseli diskutovali lídri jednotlivých štátov Európskej únie.
Slovensko zastupoval nový premiér Peter Pellegrini. Ten prezentoval pozíciu Slovenska v prípade ciel zvažovaných USA aj návrhov na zdanenie internetových gigantov. V prípade ciel Pellegrini popoludní upozornil, že EÚ niekoľko dní rokuje o výnimke pre členské štáty. Neskôr prišla podvečer z USA správa, že výnimku by únia mohla dostať. V prípade daní slovenský premiér zdôraznil, že globálne firmy produkujú značné množstvo svojich výrobkov a ziskov na pôde EÚ, ale minimálne z nich odvádzajú dane. „Som veľmi rád, že Európska komisia a Európska rada sa zaoberajú konkrétnymi návrhmi v tejto súvislosti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron otvoril tiež otázku používania, respektíve zneužívania mnohých citlivých dát o občanoch, ktoré sa postupne zhromažďujú v digitálnom svete, ale nie sú vo vlastníctve štátov. Súkromné firmy začínajú disponovať s veľmi vážnymi informáciami o ľuďoch. Musíme sa zaoberať tým, aby ich nezneužili,“ dodal.
Európske riešenie zmeny daní má zaplátať daňové úniky, ktoré sa týkajú aj bežných úkonov ľudí. „Cez Booking.com si objednáte dovolenku v Tatrách. Z vami zaplatenej ceny pošle hotel internetovému sprostredkovateľovi províziu vo výške desiatich percent. Tieto peniaze odídu do zahraničia bez toho, aby boli zdanené a práve tento problém sa dnes snaží zmeniť Slovensko aj celá Európska únia,“ priblížila Lucia Ježeková Havlíková, hovorkyňa Slovenskej komory daňových poradcov. Napríklad z dovolenky v cene 400 eur sa na Slovensku zdaní 360 eur a zvyšných 40 eur odíde do zahraničia ako nezdanená provízia.
Obrovské daňové diery
Internetové giganty krivia aj mediálny trh. Minister financií Peter Kažimír nedávno upozornil, že 80 miliónov eur je časť reklamného trhu na Slovensku, ktorý končí na účtoch napríklad Googlu a Facebooku.
Slovensko tiež nedokáže dostatočne efektívne zdaňovať peniaze, ktoré inzerenti platia za reklamu uverejnenú na internete, od firiem ako Facebook alebo Google. Internetové giganty totiž väčšinu príjmov priznajú v daňových rajoch a následne z týchto peňazí niekedy zaplatia daň len vo výške jedného percenta. Takýto postup im umožňujú zmluvy podpísané s Holandskom, Luxemburskom či Írskom. Tento problém má pomôcť vyriešiť Európskou komisiou aj parlamentom presadzovaný spoločný základ dane. Pri jeho zavádzaní sa v prvej fáze majú určiť jednotné pravidlá výpočtu firemného základu dane. V druhej sa všetky zisky aj straty dosiahnuté v jednotlivých štátoch spočítajú dokopy a z výslednej sumy sa odvedie daň. Takto získané finančné zdroje sa následne podľa presne stanoveného kľúča prerozdelia medzi jednotlivé štáty Európskej únie.
Prípadné zmeny v daniach musia jednomyseľne odsúhlasiť všetky štáty Európskej únie. Odpor sa očakáva hlavne zo strany krajín, ktoré dlhé roky profitujú zo súčasného systému. Odpor proti spoločnému základu dane sa očakáva zo strany Luxemburska, ale aj Holandska a Írska. Práve pre nižšie dane sa totiž v týchto krajinách nachádzajú centrály veľkých nadnárodných koncernov, ktoré aj pri výrazne nižšej daňovej povinnosti odvádzajú do miestnych rozpočtov stovky miliónov eur a zamestnávajú desaťtisíce ľudí.
Slovensko koná aj doma
Aj v prípade presadenia spoločného základu dane zostanú v jednotlivých štátoch Európskej únie zachované rôzne sadzby firemnej dane z príjmu. Nové pravidlá sa totiž majú týkať len internetových spoločností s ročným obsahom presahujúcim 750 miliónov eur. Ak by veľké internetové giganty boli nakoniec zdaňované len trojpercentnou daňou, do rozpočtu krajín Európskej únie každý rok pritečie 5 miliárd eur.
Slovensko má ambíciu byť lídrom v zdaňovaní digitálnych spoločností, a preto od začiatku tohto roka vyžaduje zriadenie digitálnych prevádzkarní. Novú povinnosť väčšina internetových spoločností ignorovala a štát preto spustil proces registrácie z úradnej moci. Firmám sa aj bez ich súhlasu vydá osvedčenie o daňovej registrácii a následne sa im automaticky pridelia čísla zabezpečujúce platby konkrétnych daní. Zároveň slovenskí podnikatelia, ktorí získavajú zákazníkov cez internetové platformy Booking.com, Uber, musia zo zaplatených provízií automaticky odvádzať zrážkovú daň.