Štátny tajomník Ivan Korčok: Teraz je vidno výhody EÚ

, 14.03.2018 14:00

Súčasné vnútropolitické dianie na Slovensku nemá vplyv na integračné ambície Slovenska v rámci EÚ. V rozhovore pre Pravdu to povedal Ivan Korčok, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Upozornil, že aj pri aktuálnej hrozbe ciel na oceľ a hliník dovážaných do USA sa ukazuje, že Slovensko ako člen EÚ môže lepšie odolať hrozbám colnej vojny.

Štátny tajomník rezortu zahraničných vecí a...
Štátny tajomník rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Slovensko malo doteraz namierené do takzvaného jadra Európskej únie, teda hlásilo sa k reformám v eurozóne a hlbšej previazanosti. Sme stále v tejto pozícii?

Nič sa nemení na jednoznačnom presvedčení Slovenskej republiky, že Európska únia musí čo najrýchlejšie nájsť odpoveď na svoju budúcnosť a súčasťou tejto odpovede je aj hľadať užšiu integráciu všade tam, kde to prinesie výhody. V tejto chvíli považujem za úplne predčasné otázky, či Slovensko z dôvodu súčasného vnútropolitického diania z tejto pozície vypadáva. V našej súčasnej vnútropolitickej kríze nie je spor o smerovaní krajiny v rámci užšej európskej integrácie.

Americký prezident Donald Trump oznámil uvalenie ciel vo výške 25 percent na dovoz ocele a 10 percent na import hliníka. Európska únia, Čína, Japonsko a ďalšie veľké ekonomiky otvorene hovoria o prijatí odvetných opatrení. Hrozí svetu obchodná vojna?

To je to posledné, čo dnes svet potrebuje. Nielen Spojené štáty americké, ale aj Európska únia by mali využiť všetky možnosti na to, aby sa tak nestalo. V Európe – a aj na Slovensku – sme presvedčení, že práve voľný obchod je to, čo prispieva k ekonomickému rastu. Áno, zaznel síce prvý výstrel, ale ešte stále je tu šanca, aby z toho nakoniec nebola obchodná vojna.

Ochráni v tejto ťažkej situácii Slovensko fakt, že sme členom Európskej únie a tá rokuje s USA ako jeden celok?

Európska únia má, pochopiteľne, neporovnateľne väčší vplyv, ako by malo iba Slovensko. Práve v tejto situácii je najlepšie vidieť výhody nášho členstva v EÚ. Úspech exportnej slovenskej ekonomiky je postavený na voľnom obchode bez prekážok a osamotení by sme nedokázali čeliť obrovskému tlaku Spojených štátov amerických. Vďaka jednotnej obchodnej politike Európskej únie platia aj pre menšie štáty rovnako výhodné obchodné podmienky ako pre veľké európske ekonomiky. Inými slovami, váha, ktorú dnes má Slovensko vďaka členstvu v Európskej únii, je oveľa väčšia ako vplyv jednej krajiny.

Donald Trump varoval, že môže pristúpiť k zavedeniu 35-percentných ciel na všetky automobily dovážané z Európskej únie. Čo robí vaše ministerstvo, aby prípadná colná vojna neprerástla až k automobilom?

Predovšetkým nechcem ísť tak ďaleko, aby sme už hovorili o ďalšom kroku, hoci ho aj naznačil americký prezident Donald Trump. V tejto chvíli sa totiž oficiálne bavíme len o tarifách na dve komodity – a to oceľ a hliník. Podľa nášho názoru dnes treba Spojeným štátom americkým pripomínať, že aj USA spoluzakladali Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) a v tomto obchodnom rámci platia určité princípy voľného obchodu. Na ich základe sa aj dnes dajú prijať opatrenia proti štátom, ktoré poskytujú nedovolenú štátnu podporu pri výrobe istých komodít a vďaka tomu umelo znižujú ich cenu. No na spochybňovanie samotných princípov voľného obchodu nie je podľa nás dôvod. To nehovoríme len my, ale je to spoločný názor celej Európskej únie, čo je v súčasnosti náš najväčší tromf v rokovaniach so Spojenými štátmi americkými.

Kto podľa vás zvládne lepšie prípadnú obchodnú vojnu – EÚ alebo USA?

My sme presvedčení, že vojna je najhoršie riešenie, ktoré nebude mať víťazov a na jej konci ostanú len porazení. Na jednostranné opatrenia USA bude musieť Európska únia reagovať protiopatreniami a výsledkom budú straty nielen európskych, ale aj amerických firiem. Dnes svet nie je taký jednoduchý, že zákazom dovozu určitých komodít podporíte vlastných výrobcov. Spojené štáty americké dnes do Európy vyvážajú mnohé komponenty, ktorých nízka cena závisí práve od dovozu lacnej ocele a hliníka. Preto jednoduché riešenia v podobe zavedenia ciel budú nakoniec prehrou pre všetky zúčastnené strany.

Spojené štáty americké sú stále najväčšou ekonomikou sveta a majú napríklad aj najsilnejšiu armádu. Nie sú preto v prípadnej obchodnej vojne predsa len v lepšom postavení ako Európska únia?

Nie, my síce zavedenie ciel nepovažujeme za dobrý krok, ale naša reakcia bude adekvátna. Reakcia, ktorú Európska únia zvolí – a my ju plne podporujeme – je po prvé šetrenie v rámci WTO, po druhé, ak naozaj začnú platiť americké clá, potom aj my zavedieme odvetné clá na tie isté komodity. Ja určite nie som zástanca eskalovania napätia v podobe prijímania ďalších ciel, ale na druhej strane si určite budeme chrániť náš spoločný európsky trh.

Voľný obchod dlhé roky vo svete presadzovali práve Spojené štáty americké. Prečo Donald Trump otočil americkú obchodnú politiku a začal presadzovať zavádzanie obchodných ciel a bilaterálne obchodné dohody?

Dnes zo strany amerického prezidenta vidíme snahu o prehodnotenie istých princípov voľného obchodu, ktoré platia v rámci WTO, a snahu o zmenu pravidiel veľkých obchodných dohôd. Ešte minulý rok americká administratíva vypovedala dohodu o transpacifickom partnerstve (TPP). Aktuálne sa zas prehodnocuje Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA), ktorá dlhé roky zabezpečovala voľný obchod medzi Mexikom, USA a Kanadou. My určite vnímame snahu prezidenta Trumpa o zmenu externej politiky USA, ale spôsob, akým sa pretavuje do praxe, považujeme za problematický. Navyše minulý rok mal prejav o dôležitosti zachovania voľného obchodu v Davose čínsky prezident Si Ťin-pching – paradoxne zástancom voľného obchodu sa stala Čína a Spojené štáty americké začínajú presadzovať protekcionizmus. Napriek tomu si stále myslíme, že západné spoločenstvo, ktoré tvoria hlavne Spojené štáty americké a EÚ, môže aj v budúcnosti profitovať z voľného obchodu. O tom sme presvedčení.

Môže prípadná obchodná vojna ovplyvniť aj vojenské spojenectvo Európy a USA? Americký prezident naznačil, že vyššími clami chce spojencov donútiť k plateniu armádnych výdavkov vo výške dvoch percent HDP.

Tieto dve oblasti by som za žiadnych okolnosti nespájal. Po prvé trend zvyšovania vojenských výdavkov európskych spojencov je jednoznačný a postupne chceme odstraňovať dlh, ktorý voči obrane máme. K takémuto prístupu sa zaviazalo aj Slovensko, ktoré aktuálne pripravuje najväčšiu modernizáciu svojej armády. V Európe si stále myslíme, že transatlantické partnerstvo so Spojenými štátmi americkými je veľmi dôležité a posledné, čo chceme, je, aby sa súčasné napätia prenášali aj do oblasti spoločnej obrany. Dnes je svet aj z hľadiska bezpečnostných hrozieb v takom obrovskom pohybe, že Amerika a Európa musia držať spolu. Máme zásadný problém s tým, ako americká administratíva cez bezpečnostné aspekty zdôvodňuje zavedenie ciel. Sme spojencom USA a nevidíme dôvod na takéto zdôvodnenie ciel.

Ak sa nepodarí upokojiť súčasné napätie, čo môže Slovensku spôsobiť vypuknutie obchodnej vojny?

Obchodná vojna, pred ktorej vypuknutím varujem, by určite nepríjemne zasiahla automobilový priemysel. Zároveň z makroekonomického pohľadu vyústi do zníženia dopytu, ktorý spôsobí nižšiu produkciu. Menšia produkcia znamená menej zamestnaných ľudí. Preto je dnes veľmi dôležité zabrániť špirále rôznych protiopatrení. Ako som už spomínal, prvý výstrel nemusí ešte znamenať rozpútanie obchodnej vojny. Stále si myslím, že posilnenie transatlantického partnerstva vytvorí priestor na ďalší ekonomický rast a zároveň vytvára možnosť udávať isté globálne štandardy. Pokus o uzatvorenie Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) síce nevyšiel, ale preto sa dnes nemôžeme vybrať presne opačným smerom.

Na automobily dovážané z Európy do Spojených štátov amerických platí 2,5-percentné clo a naopak je to až 10-percentné clo. Nemá Trump pravdu, keď poukazuje na nespravodlivé obchodné dohody?

Nedá sa táto debata viesť tak, že najprv sa zavedú jednostranné opatrenia a potom sa začne diskutovať o možných zmenách. Pokiaľ ide o vzájomný obchod s automobilmi, stále je priestor na prijatie vzájomne výhodnej dohody. No najprv skúsme rokovať a až potom v prípade neúspechu začnime strieľať zavádzaním ciel.

Na druhej strane aj Európska únia zaviedla päťročné clá v rozmedzí 17,2 až 27,9 percenta na nehrdzavejúcu oceľ dovážanú z Číny. Nekritizuje Európska únia Donalda Trumpa za podobnú ochranársku politiku, akú sama zavádza voči Číne?

Nie. Sú to dva úplne odlišné prístupy. Len pripomínam, že už platné európske opatrenia proti čínskej oceli sú výsledkom riadneho postupu v rámci WTO. Zavedeniu konkrétnych ciel predchádzalo 8-mesačné vyšetrovanie, ktoré jasne preukázalo, že výroba čínskej ocele je podporovaná nedovolenými štátnymi subvenciami. Americkým prezidentom ohlásené clá majú byť zavedené bez dokázania štátnej podpory európskych výrobcov ocele, a preto sa tieto dva prístupy nedajú vôbec porovnať.

Sám spomínate dôležitosť jednoty Európskej únie. Nemôže nám v dnešných časoch uškodiť odchod Veľkej Británie, ktorá sa pokúsi dohodnúť lepšie podmienky vzájomného obchodu so Spojenými štátmi americkými a môže tým inšpirovať ďalšie krajiny?

Toto je častý argument, ale až čas ukáže, či sa Veľkej Británii podarí – po brexite – naozaj dohodnúť lepšie obchodné podmienky ako Európskej únii. Z môjho pohľadu je naozaj veľmi otázne, či samostatná Veľká Británia bude mať väčší vplyv na obchodných partnerov ako jednotná Európska únia. Aj ona má totiž samostatne oveľa menšiu váhu v porovnaní s jednotným európskym trhom s 500 miliónmi obyvateľov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#jadro Európskej únie #Ivan Korčok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk