Analýza: Bude Slovensko v jadre Európskej únie?

, 14.03.2018 13:00
prezidentský palác
Slovensko sa stále hlási k hlbšej integrácii v rámci eurozóny. Politická kríza v krajine však vyvoláva otázniky nad ďalším smerovaním. Autor:

Hrozba predčasných volieb a následného neistého politického vývoja zastihla Slovensko v čase vážnych európskych integračných príprav. Namiesto zreformovaného jadra EÚ sa nateraz pozornosť v krajine zameriava na vnútropolitický boj, z ktorého vyplývajú otázniky o stabilite krajiny po prípadných predčasných voľbách. Doterajšia vláda mala do jadra únie namierené, je však otázne, či bude mať rovnaký postoj aj možný nový kabinet.

V pondelok šéf ministrov financií eurozóny (Euroskupina) Mario Centeno z Portugalska uviedol, že na diskusii o zmenách v európskej menovej únii sa budú môcť zúčastniť aj krajiny EÚ, ktoré euro nemajú. O reforme eurozóny sa má hovoriť na summite na budúci týždeň. Finálne rozhodnutie by malo padnúť v júni, ale reálne to zrejme bude neskôr.

Aj vďaka integračným snahám malo Slovensko doteraz v Európe rešpekt a ťažilo z toho ekonomicky. V strednej Európe je eurooptimizmus jeden z najvyšších práve na Slovensku. Ratingová agentúra Moody's minulý týždeň potvrdila áčkový rating Slovenska a za jednu z výhod označila „reformy zamerané na podporu investícií a prehĺbenie integrácie Slovenska do regionálnych a globálnych hodnotových reťazcov“.

Proeurópsku orientáciu Slovenska presadzoval doteraz premiér Robert Fico. Ten ešte 22. februára na Národnom konvente o EÚ vyhlásil, že „nie je nič lepšie ako EÚ.“ "Jednoducho nie je. Nie sme schopní zajtra iba tak vytiahnuť z klobúka inú alternatívu, ktorá by fungovala lepšie,“ zdôraznil. Fico následne odcestoval do Bruselu, kde sa na pracovnej večeri stretol s viacerými lídrami EÚ.

Proeurópsky Smer a otázniky nad Sulíkom a Dankom

Krátko nato, 26. februára, sa celé Slovensko dozvedelo o vražde novinára a jeho partnerky, po ktorej nasledovala veľká politická kríza. Smer sa naďalej plne hlási k integrácii v EÚ. Otázne je, aký bude postoj ďalších strán, ktoré by sa v prípade predčasných volieb mohli dostať do vlády. Strana SaS často kritizuje kroky Bruselu. Šéf SaS Richard Sulík si vyslúžil v roku 2016 slovenskú aj medzinárodnú pozornosť, keď v nemeckej televízii spochybnil Angelu Merkelovú, tvrdo odmietol promigračnú politiku a tiež povedal, že eurofondy tak korumpujú, že by bol za to, aby ich Slovensko prestalo čerpať.

Optimizmus smerom k EÚ nie vždy prejavuje líder SNS Andrej Danko. Ten ešte vlani v auguste povedal, že chce vedieť, čo bude vlastne čakať Slovákov v súvislosti s jadrom EÚ. V októbri 2017 sa Danko ako predseda Národnej rady SR spolu s premiérom Robertom Ficom a prezidentom Andrejom Kiskom podpísali pod deklaráciu, že budú spoločne „podporovať budúcnosť Slovenska v jadre EÚ“. Po tom, čo v novembri Danko vystúpil v ruskej dume, sa jeho rétorika zmenila. Na Národnom konvente o EÚ vo februári tohto roka už Danko povedal: „Nespoliehajme sa vždy len na iných. Nespoliehajme sa na partnerov v NATO. Nespoliehajme sa na partnerov v Európskej únii. V konečnom dôsledku sa musíme o hlavné fungovanie Slovenska starať my sami."

Spor Kisku a Fica

Oproti tomu prezident Kiska dlhodobo deklaruje proeurópske smerovanie. Podobne ako Fico 22. februára pochválil integračné úsilie. „Slovensko je dnes moderná, demokratická a slobodná krajina. Dobrovoľne sme sa rozhodli byť súčasťou úžasného projektu európskej spolupráce, ktorý priniesol na európsky kontinent mier a prosperitu," povedal Kiska. Už o ďalších desať dní prezident v prejave po vražde novinára a jeho partnerky vyzval buď na zásadnú rekonštrukciu vlády, alebo predčasné voľby s tým, že je to v záujme stability v krajine. Fico vzápätí Kiskovi vyčítal, že za niekoľko dní otočil v otázke postoja k Slovensku, nepočkal na výsledky vyšetrovania vrážd a neobhajoval pozíciu krajiny v zahraničí.

Aj keď slovenský rezort zahraničných vecí a európskych záležitostí tvrdí, že na smerovaní Slovenska do jadra EÚ sa nič nemení, otázniky vyvoláva nielen politická kríza na Slovensku, ale aj vývoj v ďalších krajinách. Z EÚ odchádza Británia, tradičné strany čoraz ťažšie odolávajú tým antisystémovým, v Maďarsku či Poľsku rastú protieurópske nálady, v rakúskej vláde je radikálna pravica, otázny je povolebný vývoj v Taliansku a stabilnú vládnu koalíciu zostavili v Nemecku až po niekoľkých mesiacoch rokovaní.

Kažimír: Na veľkú zmenu eurozóny je neskoro

Aj preto slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer) v pondelok po príchode na zasadnutie ministrov financií eurozóny v Bruseli uviedol, že hovoriť o „veľkej architektúre“, čiže zásadných zmenách eurozóny, je zrejme neskoro. Agentúra TASR upozornila, že reformy eurozóny, ktoré tlačia dopredu najmä Francúzsko a Nemecko, mali byť jedným z bodov programu marcového summitu EÚ (22.-23. 3), povolebná situácia v Nemecku a dlhé koaličné rozhovory o novej spolkovej vláde však tieto debaty vylučujú. „Nie som z toho nadšený, tá možnosť urobiť zásadné zmeny nám uteká medzi prstami,“ dodal.

Kažimír upozornil, že je dôležité prijať jasný časový plán, aby sa bolo možné na niečom dohodnúť a dotiahnuť to aj do legislatívnej podoby. Čas sa však kráti, Nemecko ohlási novú vládu 14. marca a z hľadiska mandátu terajšej Európskej komisie a Európskeho parlamentu – pred eurovoľbami v máji 2019 – veľké reformné zámery prestávajú byť realistické. Slovenská pozícia k reformným snahám eurozóny je podľa Kažimíra jasná – sme prointegračne nastavení a chceme vedieť, aká bude skutočná podoba eurozóny o tri až o desať rokov.

Kažimír za realistický považuje pokrok pri budovaní bankovej únie a dohodu o lepšej kontrole „subsystémových“ veľkých bánk. Možná je podľa neho aj transformácia trvalého eurovalu, čiže Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na takzvaný Európsky menový fond, ktorý bude plniť oveľa širšie úlohy, ako dnes plní ESM. „To by sme azda stihnúť mohli. Ale je pravda, že hovoriť o veľkej architektúre, dnes už začína byť neskoro,“ dodal.

Okrem transformácie eurovalu je v hre je aj vytvorenie funkcie ministra financií a hospodárstva Európskej únie a zvažuje sa aj spoločný parlament užšieho kruhu krajín či spoločná obranná politika. Brusel tak chce prehĺbiť hospodársku a menovú úniu. Ešte vlani v decembri k reforme predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal: „Nie je lepšia doba, kedy opravovať strechu, ako keď svieti slnko.“ Nedávno svoj názor doplnil: „V prvom rade sa musíme rozprávať o tom, akú Európu chceme.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vládna kríza 2018 #jadro Európskej únie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk