Juncker cestu zavŕšil v bulharskom hlavnom meste Sofia, kde sa stretol s tamojším premiérom Bojkom Borisovom. Bulharsko aktuálne predsedá Rade Európskej únie.
Brusel nedávno zverejnil svoju stratégiu priblíženia tohto regiónu k EÚ. Na západnom Balkáne majú totiž svoje politické záujmy i Rusko, Čína a Turecko, uviedla agentúra DPA.
Juncker od nedele navštívil Macedónsko, Albánsko, Srbsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Na stretnutiach zopakoval odkaz z Bruselu, že každá z ašpirujúcich krajín musí najskôr uskutočniť reformy, pričom najdôležitejšie je posilnenie právneho štátu a vyriešenie zásadných bilaterálnych otázky pred vstupom do EÚ.
Najviac rezonujúcimi problémami sú vzájomné vzťahy Srbska a Kosova, pohraničné spory, etnické napätie v Bosne a Hercegovine, ako aj názvoslovný spor medzi Macedónskom a susedným Gréckom.
„Ak by niektorej z týchto krajín nastal bezpečnostný problém, automaticky by sa stal i problémom celej Európskej únie,“ varovala nedávno šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, ktorá bola takisto v Junckerovej delegácii. Okrem nej sprevádzal predsedu EK i komisár pre rozšírenie EÚ Johannes Hahn.
Zmienený dokument o stratégii EÚ iba nepriamo naznačil, že predmetné krajiny by sa mohli stať súčasťou Európskej únie do roku 2025; najväčšie šance pritom majú Čierna Hora a Srbsko. Juncker však prízvukoval, že v tejto otázke zatiaľ nebol stanovený či sľúbený žiadny konkrétny termín.