Únia hľadá ľudí a peniaze

, 23.02.2018 19:00

Koľko to bude stáť a kto to bude riadiť? Európska únia spustila debatu o zložení Európskeho parlamentu, voľbe budúceho šéfa Európskej komisie a rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027. Lídri únie sa v piatok stretli v Bruseli na neformálnom summite o týchto otázkach. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico.

Predseda vlády sa ešte vo štvrtok večer zúčastnil na večeri v užšom kruhu 12 lídrov krajín EÚ na pozvanie belgického premiéra Charlesa Michela aj za účasti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Nový rozpočet

"Čo sa týka budúceho rozpočtu, slovenská vláda si uvedomuje, že sú tu nové priority. Potrebné sú peniaze na migráciu, na obranu a bezpečnosť, na boj proti terorizmu. Máme nové agendy, ako je digitálna agenda. Preto bude obrovský tlak na kohéznu politiku, teda politiku odstraňovania regionálnych rozdielov, ale aj poľnohospodársku politiku,“ pripomenul slovenský predseda vlády.

Myslím si, že sme už zaplatili dosť. Takže nezvyšujme, modernizujme. Británia odchádza, takže túto časť musíme dať preč z rozpočtu.
holandský premiér Mark Rutte

Fico chce udržať to, čo je úspešné. "Súčasne však hovoríme, že sme pripravení zúčastniť sa na zvýšení tohto rozpočtu. Vieme si predstaviť, že na kohéziu nepôjde toľko peňazí, koľko sme očakávali, ale chceme veľkú mieru pružnosti. Teda, aby vlády mohli rozhodnúť, ako využiť peniaze, ak nie sú oblasti, kde ich nevieme využiť,“ uviedol premiér.

Problémom rozpočtu je, samozrejme, aj výpadok britského príspevku, ktorý bude po brexite v marci 2019 ročne 10 až 12 miliárd eur. "Toto zvýši napätie medzi čistými prispievateľmi a platcami,“ pripomenul pre Pravdu profesor Iain Begg z Európskeho inštitútu na London School of Economics. Náhrada za britské peniaze sa má nájsť prostredníctvom škrtov a nových platieb.

Príchod lídrov dvoch najvplyvnejších členských...
Príchod lídrov dvoch najvplyvnejších členských štátov EÚ na summit v Bruseli. Francúzsky prezident Emmanuel Macron kráča po boku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (vpravo je taliansky premiér Paolo Gentiloni). Autor: SITA/AP, Olivier Matthys

"Jeden variant je, že sa zvýši rozpočet, a o tom hovorí aj Slovensko. Vždy sme mali dobré skúsenosti z čerpania eurofondov. V takom prípade by sa nemuselo zasahovať do balíka na odstraňovanie regionálnych rozdielov a poľnohospodársku politiku. Keby prišlo k zníženiu množstva peňazí, k tomu však dostaneme právomoci na národnej úrovni, že to máme robiť tak, aby sme ich čo najefektívnejšie minuli, tak budeme spokojní,“ tvrdí Fico.

Predseda vlády pripomenul, že sú operačné programy, v ktorých čerpanie ide pomalšie. "Nie som príliš nadšený z mäkkých opatrení, ako sú rekvalifikácie. Skôr by som išiel do tvrdých opatrení, ako sú rekonštrukcie, cesty, lebo to je hospodársky rast. Možno by v tom mala mať krajina nejakú mieru právomocí, že presúvame peniaze z mäkkých na tvrdé opatrenia,“ tvrdí Fico.

Premiér Robert Fico reční počas príchodu na...
Premiér Robert Fico reční počas príchodu na neformálne zasadnutie Európskej rady (summit EÚ) za účasti hláv štátov a vlád 27 členských krajín, teda bez Británie. Autor: TASR/AP, Olivier Matthys

Podobné zmeny však bude náročné presadiť. Viaceré krajiny, ktoré sú čistými platcami, nie sú nadšené, že by mali prispievať viac do rozpočtu. Otázkou je aj to, ako sa ony a inštitúcie EÚ budú stavať k možnej väčšej flexibilite využitia peňazí.

"Myslím si, že sme už zaplatili dosť. Takže nezvyšujme, modernizujme. Británia odchádza, takže túto časť musíme dať preč z rozpočtu,“ uviedol v Bruseli holandský premiér Mark Rutte. Fico na summite odmietol myšlienku, že by eurofondy mali byť naviazané na princípy dodržiavania právneho štátu a na solidaritu, čo sa vzťahuje aj na prijímanie azylantov. Tieto argumenty zaznievajú z Nemecka, Talianska či Francúzska.

Európska komisia začala proti Poľsku konanie pre zasahovanie vlády do nezávislosti justície. "Na odstraňovanie regionálnych rozdielov sa nepozeráme iba jednostranne, že je to len výhoda tých, čo viac dávajú. Zavádzanie kritérií politického charakteru je mimoriadne nebezpečné. Nebudeme sa venovať vnútorným pomerom Maďarska, Poľska či inej krajiny. Bolo demokratické, keď policajt v Španielsku ťahal ženu po zemi a kopal do nej? Keď má niekto iný pohľad na súdnictvo, tak to už nie je v poriadku,“ povedal Fico.

Proti Poľsku eurokomisia spustila procedúru podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy za nedodržiavanie zásad právneho štátu po mesiacoch konzultácií a upozornení a stále o možných sankciách budú rozhodovať členské štáty.

Čo kto dostane

Budúci rozpočet nie je jediná vec, na ktorej sa krajiny len tak rýchlo nezhodnú. Rokovania o ňom pravdepodobne budú pokračovať v roku 2019, keď sa konajú voľby do Európskeho parlamentu a budú sa tvoriť nanovo inštitúcie EÚ.

Premiér Fico v Bruseli vyhlásil, že jeho kandidátom do budúcej Európskej komisie je súčasný eurokomisár a podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Pre predsedu vlády by to však naďalej bol aj dobrý kandidát na slovenského prezidenta, ktorý sa volí na budúci rok.

Slovenská vláda, ale tiež celá visegrádska štvorka či Slovinsko, odmieta princíp nadnárodných kandidátok do Európskeho parlamentu. Rovnako nechce ani zachovanie konceptu takzvaných Spitzenkandidaten. Ide o vybraných lídrov európskych politických strán, ktorí by sa uchádzali o dôveru občanov v eurovoľbách. V roku 2014 z tejto myšlienky vzišiel predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker ako predstaviteľ ľudovcov, teda najsilnejšej strany v hlasovaní do Európskeho parlamentu.

"Veľmi správne povedali premiéri a prezidenti, že chceme mať viac vplyvu pri výbere predsedu Európskej komisie,“ tvrdí Fico.

Napriek odporu krajín ako Slovensko tento koncept vybraných kandidátov sa v nejakej podobe s najväčšou pravdepodobnosťou zachová. Podporili ho aj európski socialisti, ku ktorým patrí aj Ficov Smer-SD. Slovensko má podľa premiéra záujem o dôležité posty. V bruselských kuloároch sa spomína možnosť, že súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák by mohol byť medzi kandidátmi, ktorí by mohli nahradiť súčasnú šéfku európskej diplomacie Federicu Mogheriniovú.

Peniaze pre Sahel

Premiér Robert Fico sa v Bruseli zúčastnil aj summitu Európskej únie a krajín afrického Sahelu (Mauritánia, Mali, Burkina Faso, Niger a Čad). Slovensko prispeje do zvereneckého fondu na tieto štáty sumou 500-tisíc eur. Celkovo na posilnenie bezpečnostnej spolupráce v oblasti Sahelu medzinárodní darcovia sľúbili 414 miliónov eur.
EÚ prispeje 116 miliónmi. Fico uviedol, že to vníma ako príspevok k bezpečnosti a že krajiny Sahelu su možným zdrojom migrácie. Premiér opäť zopakoval, že v žiadnom prípade krajiny visegrádskej štvorky nebudú súhlasiť s povinnými kvótami. V tomto zmysle odovzdali aj svoj návrh bulharskému predsedníctvu Rady EÚ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit #Európska únia #EÚ #Brusel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk