Štátnici približne od 12:30 po obede absolvovujú prvú orientačnú diskusiu o dlhodobom rozpočte spoločenstva po roku 2020. Podľa litovskej prezidentky Dalie Grybauskaitėovej je rozhodnutie o veľkosti rozpočtu a teda aj príspevky členských krajín predovšetkým otázkou politickej vôle.
„Vláda SR je pripravená sa zúčastniť na zvýšení rozpočtu. Vieme si predstaviť, že na kohéziu nepôjde toľko peňazí, ako sme možno očakávali, ale za to chceme veľkú mieru pružnosti. Aby to boli konkrétne vlády, ktoré budú rozhodovať o tom, že tam, kde nejde peniaze využiť alebo minúť, vláda bude môcť veľmi pružne rozhodnúť, ako peniaze použije,“ povedal na brífingu v Bruseli predseda vlády SR. Doplnil, že v súčasnosti tento krok nie je možný pre veľkú mieru byrokracie pri využívaní eurofondov.
„Myslím si, že ak chceme mať nové politiky a nemôžeme redukovať tie staré, tak krajiny budú musieť platiť viac,“ podotkol Juncker pri príchode na summit. Práve jeho Európska komisia chce začiatkom mája, tiež na základe premiérskej a prezidentskej debaty, predstaviť prvý návrh podoby úniových financií pre roky 2021 až 2027.
Britský odchod z únie na jar 2019 bude znamenať každoročný prepad príjmov rozpočtu možno až o 13 miliárd eur, ktorý – ako už skôr upozornil komisár pre rozpočet Günther Oettinger – nepôjde „zalepiť“ len úsporami.
Nové výzvy: Migrácia, obranná politika
Únia chce pritom udržať či čo najmenej znižovať tradičné výdavky ako je spoločná poľnohospodárska politika či štrukturálne fondy. Navyše sa plánuje sústrediť aj na „nové výzvy“, teda riešenie migračnej problematiky, na lepšiu ochranu vonkajších hraníc či spoločnú obrannú politiku.
Premiér Fico zopakoval, že migráciu treba riešiť predovšetkým v krajinách, kde vzniká. „V4 vrátane Slovenska nikdy nebude súhlasiť so žiadnymi povinnými kvótami. Nikdy nebude súhlasiť s tým, že suverénnej krajine bude niekto určovať, čo má v tejto oblasti urobiť,“ zdôraznil.
Slovensko však podľa informácií poskytnutých Úradom vlády SR dlhodobo prejavuje veľkú mieru solidarity. Krajiny V4 v spolupráci s Talianskom pošlú 35 miliónov eur na pomoc migrantom v Líbyi. Ďalšími 500-tisíc eurami prispeje Slovensko aj do zvereneckého fondu na zaistenie mieru a bezpečnosti v krajinách Sahelu (Mauretánia, Mali, Burgina Faso, Niger, Čad). „Myslím si, že je to veľmi správna stratégia,“ poznamenal premiér.
Rozpočet nechcú navýšiť čistí platcovia
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová zdôraznila, že rozhodnutie o veľkosti budúceho viacročného rozpočtu bude politickou záležitosťou. „Je potrebné rozhodnúť, či zvýšiť príspevky a nájsť nové zdroje, alebo obmedziť niektoré staršie programy,“ myslí si.
Čistí platcovia, teda krajiny, ktoré do rozpočtu EÚ odvedú viac, než z neho môžu vyčerpať, zvýšenie rozpočtu odmietajú. Holandský premiér Mark Rutte povedal, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby možnému zvýšeniu odvodov do rozpočtu zabránil. Podobný názor zastáva aj jeho dánsky náprotivok Lars Løkke Rasmussen. „Vychádzame z toho, že musíme udržať rozpočet do jedného percenta hrubého národného produktu,“ povedal Rasmussen.