Ako sa uvádza v materiáli, ktorý čaká na prerokovanie vládou, v oblasti inštitucionálnych otázok pôjde o diskusiu v kontexte prípravy volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019. Lídri sa zamerajú na tému zloženia Európskeho parlamentu najmä v súvislosti s uvoľnením 73 kresiel po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Predmetom diskusie tiež bude otázka prípadného vytvorenia jednotného volebného obvodu a nadnárodného zoznamu kandidátov vrátane tzv. konceptu Spitzenkandidátov.
V prípade viacročného finančného rámca sa debata zameria na politické priority budúceho finančného rámca po roku 2020. Diskusia premiérov a prezidentov bude vstupom do pripravovaného návrhu, ktorý má Európska komisia predložiť do 29. mája 2018. Materiál pripomína, že začiatkom januára sa na túto tému uskutočnila konferencia na vysokej úrovni, ďalšia konferencia je naplánovaná na 9. marca v Sofii. Príspevok Európskej komisie k summitu sa očakáva 14. februára 2018.
Diskusia o voľbách do europarlamentu a o Spitzenkandidátoch je pokračovaním diskusie, ktorá sa už začala v samotnom Európskom parlamente. Europoslanci v pléne prijali návrh, na základe ktorého získa Slovensko v rámci prerozdelenia o jeden mandát viac, čiže 14 kresiel.
Plénum ale neodsúhlasilo vytvorenie paneurópskej kandidátky, poslanci sa uzniesli na tom, že časť kresiel sa rozdelí a časť ostane „v zálohe“ pre krajiny, ktoré ešte len v budúcnosti do Únie vstúpia. Za tento návrh zahlasovala aj väčšina slovenských europoslancov. Malé krajiny sa totiž obávajú, že by ich paneurópska kandidátka znevýhodnila. Poslanci EP sa vyjadrili, že za šéfa Komisie podporia len Spitzenkandidáta.