Leto i zima s rovnakým časom?

Posúvaniu ručičiek na hodinkách dvakrát do roka možno odzvoní. Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok rozhodli, že striedanie letného a zimného času treba prehodnotiť. Za iniciatívou stojí skupina 80 europoslancov, ktorí chcú, aby počas celého roka platil jednotný čas. Súčasný stav podľa nich ohrozuje ľudské zdravie. Návrhom sa ešte bude zaoberať Európska komisia.

08.02.2018 13:03 , aktualizované: 09.02.2018 11:42
hodiny,zmena casu, zimny cas Foto: ,
Debatu o zrušení zmien času iniciovala v Európskom parlamente skupina poslancov na čele s českým zástupcom a predsedom právneho výboru Európskeho parlamentu Pavlom Svobodom.
debata (23)

Europoslanci mali pôvodne na stole návrh, ktorý nekompromisne žiadal okamžité ukončenie striedania času. Zelenú však dostal pozmenený, miernejší návrh, podľa ktorého má Európska komisia prehodnotiť smernicu o úprave letného času z roku 2001 a posúdiť argumenty pre aj proti. Smernica v súčasnosti stanovuje pre celú úniu, v ktorý deň a o koľkej sa začína a končí letný čas. Zvyčajne je to od konca marca do konca októbra.

Ak sa preukáže, že lepším riešením je jednotný čas po celý rok, mala by komisia predložiť návrh na revíziu smernice. Za tento kompromis hlasovalo 384 poslancov, proti ich bolo 153. Zatiaľ nie je známe, ku ktorému z časov by sa v takom prípade únia priklonila – či k zimnému, alebo k letnému. V súčasnosti sa dvakrát do roka mení čas v takmer všetkých európskych krajinách s výnimkou Ruska, Bieloruska, Islandu a Grónska.

Petície proti striedaniu času sa však objavujú naprieč celou Európu. Aj Slovenska sa dotkla kampaň Len jeden čas, ktorú spustili v roku 2013 českí europoslanci. Petíciu vtedy mohli podpisovať aj záujemcovia z Česka, Maďarska, Poľska a z ďalších európskych krajín. Okrem tejto kampane dodnes existuje množstvo online petícií bojujúcich za jednotný čas.

Takéto hlasy silnejú aj v Poľsku či vo Fínsku, kde sa pod požiadavku jednotného času podpísalo 70-tisíc ľudí. Rôzne pravidlá vo viacerých krajinách by mohli priniesť chaos napríklad v doprave, europoslanci preto chcú, aby pre celú úniu platili rovnaké predpisy.

Debatu o zrušení zmien času iniciovala v Európskom parlamente skupina poslancov na čele s českým zástupcom a predsedom právneho výboru Európskeho parlamentu Pavlom Svobodom. Pôvodné uznesenie o zrušení striedania vypracoval výbor europarlamentu pre dopravu a cestovný ruch. Opiera sa pri tom o viaceré vedecké štúdie, ktoré nepreukázali pozitívne vplyvy zmien času na ekonomiku, poukazujú však na negatívne účinky na zdravie, ale tiež na bezpečnosť cestnej premávky či poľnohospodárstvo.

Kritici poukazujú na to, že podľa nedávneho výskumu deviatich európskych univerzít spôsobuje striedanie času zdravotné problémy približne 20 percentám Európanov. Medzi komplikácie majú patriť napríklad únava, poruchy trávenia, migrény, depresie či vo výnimočných prípadoch aj infarkty.

„Odhady priamych a nepriamych nákladov len na zdravotné následky každoročnej zmeny času v členských štátoch EÚ sa vyšplhali až na 131 miliárd eur. To je takmer toľko, ako ročný rozpočet na fungovanie európskych inštitúcií," tvrdí europoslankyňa Anna Záborská (KDH). Po hlasovaní skonštatovala, že pre zrušenie striedania letného a zimného času máme k dispozícií množstvo odborných argumentov aj podporu občanov EÚ, a preto očakáva, že komisia začne konať.

Aj europoslankyňa Monika Beňová (Smer) podporuje myšlienku, aby sa striedanie času zrušilo. „Pôvodné zámery so šetrením energie už vzhľadom na pokrok v tejto oblasti nie sú veľmi relevantné. Sama som preto signatárkou iniciatívy, ktorá požaduje od Európskej komisie začiatok prípravy legislatívy na zrušenie striedania času,“ skonštatovala Beňová.

Nie všetci slovenskí poslanci však s týmito názormi súhlasia. József Nagy (Most-Híd) hlasoval proti uzneseniu. „Ak zostane striedanie času, tak slnko na Slovensku bude svietiť približne 170 dní ročne aj po 19. hodine. Ak zrušíme letný čas, tak to nebude ani 100 dní,“ prízvukuje s dôvetkom, že viac „tmavších“ dní znamená pre ľudí menej pohybu v prírode či aktívne stráveného voľného času po pracovnej dobe, napríklad v záhrade.

Na Slovensku má striedanie času pod palcom ministerstvo práce. Na otázku, ku ktorej z možností sa prikláňa, neodpovedalo. „Zrušenie striedania času si vyžaduje širšiu diskusiu nielen medzi jednotlivými ministerstvami, ale aj so sociálnymi partnermi o dopadoch takéhoto kroku. Ministerstvo práce je v každom prípade na takúto diskusiu pripravené,“ reagovala Veronika Husárová z komunikačného odboru.

Podľa všeobecného lekára Mariána Šótha je pre život vhodnejší kontinuálny priebeh a na človeku sa môže každá zmena odraziť. „Niekto sa s tým vyrovná lepšie, niekto horšie. Samozrejme, ľudia, ktorí sú senzitívnejší, psychicky labilnejší, majú problémy so spánkom alebo iné, závažnejšie ochorenia, sú rizikovou skupinou a takúto zmenu môžu cítiť veľmi výrazne. A to sa neraz odrazí aj na ich zdraví,“ varuje lekár.

Ako dodal, zmeny času sa spájajú s rôznymi zdravotnými problémami. „Vyskytnúť sa môžu poruchy imunity, v krátkom období možno aj porucha spánku, sústredenosti, koncentrácie. Ak sa do takéhoto obdobia dostane človek v chorobe, môže to spôsobiť predĺženie rekonvalescencie,“ prízvukuje. Ak teda človek vie, že zmeny znáša ťažko, mal by sa pripraviť. „Asi by som odporučil vziať si deň-dva voľno a postupne sa aklimatizovať,“ radí Šóth. Na otázku, či by bol pre ľudí vhodnejší natrvalo zimný alebo letný čas, odpovedať nevedel. „Ja osobne mám radšej letný. Ale ľudia by si zvykli aj na jeden, aj na druhý. Najhorší by bol ten proces zmeny, potom by sa tomu už ľudia postupne prispôsobili,“ mieni lekár.

Striedanie času sa nedotýka len zdravia ľudí, ale napríklad tiež firiem. Častým argumentom za zachovanie letného i zimného času je totiž šetrenie elektrickej energie – ak sa napríklad pri dlhších dňoch nemusí toľko svietiť.

Hovorca automobilky Volkswagen Michal Ambrovič však pre Pravdu skonštatoval, že v tomto smere zmena času ich spoločnosť nijako neovplyvňuje. „Fungujeme nepretržite a o úspore preto nemožno hovoriť,“ opísal. Rovnako by však firma neušetrila ani v prípade, ak by sa striedanie časov zrušilo, doplnil.

Ako ďalej vysvetlil, pri nočných zmenách, pri ktorých dochádza k striedaniu času, pracujú zamestnanci buď o hodinu dlhšie, alebo kratšie. „Pri posune jednej hodiny späť z letného času na čas stredoeurópsky, je táto hodina posudzovaná ako práca nadčas pre zamestnancov, ktorým na uvedený čas pripadla pracovná zmena, a teda je platená. Pri skrátení pracovnej zmeny o hodinu posudzuje naša spoločnosť výkon zamestnancov, ako by odpracovali celú zmenu a neprihliada pri odmeňovaní na neodpracovanie tejto hodiny – ich mzda teda nie je v tomto prípade krátená,“ uzavrel Ambrovič.

Striedanie času – áno alebo nie?

  • Viac slnka počas dňa a väčšia úspora elektrickej energie. Podporovatelia striedania času argumentujú najmä dlhými letnými večermi.
  • Odporcovia varujú, že zmeny biorytmu sa spájajú so zdravotnými komplikáciami – nespavosťou, únavou, oslabenou imunitou, migrénami či depresiami.
  • Rozsúdiť by ich mala Európska komisia. Poverilo ju tým kompromisné uznesenie, za ktoré včera hlasovalo v europarlamente 384 poslancov, proti bolo 153, 12 sa ich hlasovania zdržalo.
  • Prvýkrát sa na Slovensku používal letný čas v rokoch 1916 až 1918, neskôr od roku 1940 do 1949. Opätovne bol zavedený v roku 1979 a od roku 1999 trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra.

(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.)

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #Európska únia #čas