Slovensko získa v europarlamente po brexite o kreslo viac

Európsky parlament v Štrasburgu schválil úpravu počtu poslancov po odchode Veľkej Británie, Slovensko získa o mandát naviac.

07.02.2018 15:15 , aktualizované: 17:34
Európsky parlament Foto:
Európsky parlament.
debata (8)

Ako informoval slovenský europoslanec Ivan Štefanec (EPP, KDH), zvíťazil názor, že časť mandátov sa prerozdelí medzi existujúce členské krajiny a väčšia časť sa ponechá pre budúce rozširovanie Európskej únie. Slovensko podľa presadeného návrhu bude zastupovať 14 poslancov.

„Som rád, že sme presadili náš návrh Európskej ľudovej strany, aby Slovensko získalo jeden mandát navyše a bude ho zastupovať štrnásť europoslancov. Tiež sa nám podarilo odmietnuť experiment v podobe spoločnej európskej kandidačnej listiny, ktorá by priniesla len právny zmätok a pochybnú legitimitu takto zvolených poslancov. Vnímal som to ako nepodarený pokus o umelé posilňovanie akéhosi európskeho vedomia na úkor národného," uviedol Štefanec.

Ostane 705 kresiel

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu hlasovaním potvrdili, že po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ by mal počet europoslancov klesnúť zo 751 na 705. Nevyzvali však na vytvorenie celoeurópskej kandidátnej listiny, ktorá by mohla využiť časť uvoľnených mandátov po britských poslancoch.

Navrhované prerozdelenie poslaneckých mandátov, za ktoré hlasovalo 431 poslancov, 182 bolo proti a 61 sa zdržalo, by okrem zníženia počtu poslancov zo 751 na 705 dočasne zmrazilo 46 zo 73 mandátov, ktoré v súčasnosti prináležia britským poslancom. Zmrazené mandáty by mali byť pridelené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ.

Zvyšných 27 kresiel po britských poslancoch by sa malo prerozdeliť medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného prerozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené.

Poslanci EP sa zhodli, že k prerozdeleniu týchto mandátov dôjde len za predpokladu, že Spojené kráľovstvo naozaj opustí Úniu.

Kandidáti na šéfa EK musia byť stranícki

Poslanci EP v tejto súvislosti upozornili, že Európsky parlament odmietne každého nominanta na post predsedu Komisie, ktorý sa o tento post nebude pred voľbami do EP uchádzať ako kandidát európskej politickej strany. Prepojenie výberu šéfa Európskej komisie s výsledkami volieb do Európskeho parlamentu posilňuje podľa poslancov legitimitu oboch inštitúcií.

Voľby v roku 2019 budú podľa nich príležitosťou na upevnenie uplatňovania tohto úspešného postupu. „Je dobré, ak sa legitimita predsedu Európskej komisie zvýši tým, že prejde procesom volieb do Európskeho parlamentu. Na druhej strane nesmieme zabúdať, že Komisia je administratívny orgán a jej prílišné prepolitizovanie nie je cestou k zvyšovaniu jej efektivity," uviedol Štefanec. Podľa europoslanca Pála Csákyho (EPP, SMK) tento krok posilní vplyv EP a proces prípravy legislatívy v EÚ.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Európsky parlament #mandát