"Prekážky, ktoré nám bránili uskutočniť ozajstnú reformu eurozóny, poznáme takmer desať rokov a nič sa neurobilo,“ vyhlásil minulý týždeň Le Maire pre spravodajský portál Politico. "Chcem, aby boli prijaté politické rozhodnutia. Nie som tu na to, aby som len kecal. Nemôžeme si to dovoliť, keď je také naliehavé dostať eurozónu na ďalšiu úroveň,“ povedal Le Maire po stretnutí s nemeckým rezortným kolegom Petrom Altmaierom.
Zmeny eurozóny sú súčasťou diskusie o ďalšej posilnenej spolupráci v Európskej únii. Zároveň však predstavujú aj hlavný problém. Užšia integrácia eurozóny je pre krajiny platiace eurom pravdepodobne nevyhnutná. Zároveň sa tým však môžu vzdialiť ostatným štátom EÚ, ktoré by nemali záujem o jednotnú menu. Kto sa nedostane do silného jadra, môže prísť o veľa.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Rozsiahle reformy by mali posilniť euro, ochrániť vklady v bankách či uvoľniť vládam investície napríklad do diaľnic. Slovensko by z návrhov mohlo ťažiť. Zároveň však žiadame zachovanie určitej daňovej suverenity a tiež pokračovanie eurofondov.
Samotný princíp, že s návrhom prídu Francúzsko a Nemecko, sa nemusí páčiť všetkým. Le Maire ho však obhajuje s tým, že Paríž a Berlín ho budú neskôr konzultovať s Rímom a Madridom a potom aj s ostatnými.
Francúzsko a Nemecko tvoria tradičný motor európskej integrácie. Kým v posledných rokoch to bol najmä Berlín, bez ktorého sa v EÚ takmer nič nevyriešilo, s novým šéfom Elyzejského paláca Emmanuelom Macronom chce by Paríž oveľa aktívnejší a akčnejší.
"Ak sa sa za tri mesiace nepohneme, tak to bude znamenať, že sa ani pohnúť veľmi nechceme,“ vyhlásil Le Maire.
"Vždy do istej miery platilo, že v dôležitých veciach v Európe existovalo francúzsko-nemecké líderstvo. Ak sa Paríž a Berlín zhodnú, môže to byť v prospech integrácie EÚ,“ reagoval pre Pravdu Lorenzo Codogno z Európskeho inštitútu na London School of Economics. "Neznamená to, že ostatní sa nerátajú. Pripoja sa neskôr, veď všetky krajiny budú musieť súhlasiť so zmenami. Keď však nájdu kompromis Nemecko a Francúzsko, bude to dobrý štart. Bude to znamenať, že ostatní majú o čom diskutovať a môžu návrh doladiť,“ vysvetlil Codogno.
Le Maire a Altmaier hovorili minulý týždeň o viacerých oblastiach, v ktorých je podľa nich potrebné urobiť pokroky. "Máme naliehavú prioritu v dokončení bankovej únie, dokončení únie kapitálových trhov a daňovej konvergencie s Nemeckom,“ uviedol Le Maire. Celý proces má však viaceré politické úskalia. V Taliansku sa 3. marca konajú voľby. Ak v nich zaznamenajú úspech populisti a euroskeptici, môže to znamenať spomalenie celého procesu reforiem eurozóny aj únie.
V Nemecku zase po voľbách, ktoré sa konali už vlani v septembri, zatiaľ neexistuje vláda s parlamentným mandátom. Stále sa čaká, ako dopadnú koaličné rokovania medzi CDU/CSU a SPD a na to, či potom sociálni demokrati veľkú koalíciu odobria. Paríž a Berlín sa však snažia ukazovať jednotu. V pondelok parlamenty oboch krajín schválili spoločnú rezolúciu k 55. výročiu Elyzejskej dohody, ktorú podpísali v roku 1963 francúzsky prezident Charles de Gaulle a nemecký kancelár Konrad Adenauer. V týchto šľapajách idú aj súčasní lídri v Berlíne a Paríži. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a Macron v jeden deň vystúpia na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, ktoré sa práve začalo.
"Povedal by som, že ak nebudeme mať zásadnú dohodu do júna, bude to znamenať, že pozície krajín sú stále veľmi rozdielne. Ale je pravda, že keď k nej Paríž a Berlín dospejú, tak sa všetko zmení. Nemecko a Francúzsko sú dve najväčšie a najdôležitejšie mocnosti v EÚ a eurozóne, ktoré však majú zvyčajne odlišné názory. V prípade, že sa dohodnú, väčšinou to je dobrý kompromis aj pre ostatných. V stávke je však veľa a tak sa môže stať, že sa nájdu krajiny, ktoré nebudú súhlasiť s nemecko-francúzskym návrhom, dokonca ho budú blokovať,“ uviedol pre Pravdu expert na úniu Miguel Otero-Iglesias z Kráľovského inštitútu Elcano v Madride.