Dá sa na nejakom konkrétnom príklade ilustrovať, čo ešte je a čo už nie je kultúrne dedičstvo?
Aj obyčajná rodinná fotografia, fotografia našich predkov, je pre rodinu, ktorá tú fotografiu vlastní, istou formou kultúrneho dedičstva. Môže to byť aj obraz prababičky. Pre národ nemusí mať tú kultúrnu hodnotu, ktorú má pre konkrétneho človeka. Čo je alebo nie je kultúrne dedičstvo, sa preto vždy hodnotí z pohľadu toho, kto to posudzuje. Sú veci, ktorým tú hodnotu pripíše a potom ju majú, a potom sú veci, ktorým ju nepripíše, a tým ju pre neho nemajú.
Aký reálny dosah bude mať na kultúrne dedičstvo Slovenska to, že rok 2018 je rokom Európskeho kultúrneho dedičstva? V čom je táto iniciatíva dôležitá?
Foto: Archív Zuzany Ondrejkovej
Kultúrne dedičstvo ako také najviac ohrozuje to, že ľudia o ňom nemajú vedomosť alebo znalosť. Preto k nemu môžu stratiť citový vzťah, nemusia sa s ním identifikovať. Len čo by sa to stalo, mohla by sa podstata kultúrneho dedičstva stratiť. Už len tým, že Európska únia chce rok 2018 venovať kultúrnemu dedičstvu, je úžasná vec. Upriamuje tak na túto tému pozornosť nielen odborníkov, ktorí sa jej venujú stále, ale tiež širokej verejnosti.
Aktivity, ktoré sa vďaka tejto iniciatíve budú konať, môžu upozorniť prakticky každého na to, čo má nielen u seba doma, ale napríklad aj v susednej dedine a o čom dovtedy nemusel vedieť. Zvyšovanie povedomia o kultúrnom dedičstve je nesmierne dôležité. Dôležité je tiež trochu pozdvihnúť povedomie jednotlivých štátov Európskej únie o tom, že kultúra je dôležitá.
Mnohí zástupcovia jednotlivých krajín, s ktorými som sa ako koordinátorka Európskeho roku stretávala, sa všeobecne sťažujú, že štáty krátia rozpočty na kultúru. Z nich sa škrtá najjednoduchšie, najmenej to bolí. Takže očakávam, že Európsky rok kultúrneho dedičstva vyvolá aj politickú vôľu investovať viac do kultúry. Pretože národ bez kultúry je národ bez budúcnosti.
Akými podujatiami sa Slovensko zapojí do Európskeho roka kultúrneho dedičstva?
Viacero podujatí pripravili rôzne štátne inštitúcie alebo záujmové združenia. Napríklad združenie ICOMOS Slovensko v spolupráci so združením ICOMOS Česká republika plánujú veľkú konferenciu o zdieľanom dedičstve Veľkej Moravy. Ministerstvo kultúry pripravuje na polovicu februára výstavu a odbornú konferenciu Oživovanie hradov. Otázka ich obnovy je na Slovensku dlhodobo dosť živá a máme aj pekné výsledky, tak ich chceme prezentovať.
Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria pripravujú výstavy a viaceré podujatia k storočniciam od skončenia vojny a vzniku Československa. Bude aj množstvo rôznych workshopov zameraných na oživovanie tradičných stavebných remesiel, remeselných technológií, ktoré pripravia ÚĽUV alebo Centrálka – Centrum stavebného dedičstva. Zapoja sa aj vysoké školy, pamiatkový úrad a ďalšie organizácie.
Zoznam podujatí sa bude postupne kreovať na webovej stránke ministerstva kultúry. A zapojiť sa môžu aj organizátori najrôznejších podujatí, ktoré súvisia s témou Európskeho roka. Stačí, keď vyplnia krátky dotazník na stránkach ministerstva kultúry a po jeho schválení automaticky dostanú značku Európskeho roka kultúrneho dedičstva a ich akciu zaradíme do kalendára podujatí.
Vyplývajú z toho pre nich nejaké výhody?
Ich podujatia sa stanú oficiálnymi podujatiami roka kultúrneho dedičstva a môžu využívať oficiálne logo iniciatívy. Ich podujatia tiež zverejníme v oficiálnom zozname aktivít na našej stránke, ktorá je zároveň prelinkovaná so stránkou Európskej komisie venovanou Európskemu roku kultúrneho dedičstva, takže sa dostanú do medzinárodnej databázy a dozvedia sa o nich aj v zahraničí.
Aké sú spoločné črty európskej kultúry?
Dnes sa často hovorí o globalizácii, ale globalizácia je starý fenomén a u nás v Európe bolo typické vymieňanie si zručností. Keď prišla renesancia, renesanční majstri cestovali z Talianska aj k nám a prinášali svoje znalosti a vedomosti. Tie sa prenášali aj opačným smerom, slovenskí majstri chodili stavať budovy do Nemecka, do Viedne. Miešanie a prenos kultúrnych znalostí boli u nás v Európe intenzívne a vytvorili spoločné základy európskej kultúry, ktoré možno sledovať vo všetkých jej formách.
Otázky a odpovede
Čo je to kultúrne dedičstvo?
Kultúrne dedičstvo pozostáva z kultúrnych a kreatívnych zdrojov hmotnej alebo nehmotnej povahy, ktorých hodnota pre spoločnosť bola verejne uznaná, aby sa zachovala pre budúce generácie. Zahŕňa prírodné, postavené a archeologické lokality, múzeá, pamiatky, umelecké diela, historické mestá, literárne, hudobné, audiovizuálne a digitálne diela a poznatky, postupy a tradície európskych občanov. Nie všetky produkty umenia, kreativity, histórie a kultúrneho prejavu možno považovať za dedičstvo. Dedičstvo je výberom tých diel, ktoré majú dostatočnú hodnotu na to, aby sme ich odovzdali budúcim generáciám.
Prečo Európsky rok kultúrneho dedičstva?
Účelom roka – jediného tematického roka organizovaného Junckerovou komisiou – je zvýšiť povedomie o sociálnej a ekonomickej dôležitosti kultúrneho dedičstva a osláviť kultúrne bohatstvo a rozmanitosť Európy. Kultúrne dedičstvo ľudí spája a prispieva k súdržnejším spoločenstvám. Je jedinečným katalyzátorom výmeny medzi ľuďmi všetkých vekových kategórií, z rôznych sociálnych prostredí, kultúr a krajín.
Na lokálnej úrovni podporuje spoločenskú súdržnosť. Kultúrne dedičstvo vytvára ekonomický rast a pracovné miesta v mestách a regiónoch a je ústredným v európskej výmene s ostatným svetom. Preto najmä v čase, keď sú svetové kultúrne poklady v ohrození a v konfliktných zónach sú svojvoľne ničené, sa komisia domnieva, že kultúrne dedičstvo si zaslúži Európsky rok 2018.
Aké aktivity sa počas roka chystajú? Európsky rok kultúrneho dedičstva je realizovaný prostredníctvom série iniciatív na európskych, národných, regionálnych a miestnych úrovniach. Naprieč Európou sú naplánované tisícky udalostí a osláv. Len samotný zvláštny ročník Dní európskeho dedičstva bude zahŕňať 70-tisíc akcií.