Rôznymi iniciatívami chce osloviť aj tých, ktorí sa o kultúru bežne nezaujímajú. Aj keď na Slovensku to s nezáujmom ľudí o kultúrne dedičstvo nie je až také zlé. Aktuálny prieskum Európskej komisie Eurobarometer hovorí o tom, že až 88 percent Slovákov vníma dôležitosť kultúrneho dedičstva pre našu krajinu. O čosi menej, 76 percent z vyše tisíc respondentov vníma dôležitosť tohto dedičstva pre Európsku úniu.
Čo všetko môžeme rozumieť pod pojmom kultúrne dedičstvo? „Kultúrne dedičstvo je naozaj veľmi široký pojem,“ povedala slovenská národná koordinátorka Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 Zuzana Ondrejková. "Zjednodušene by sa dalo vysvetliť na štruktúre, ako je u nás manažované. Delí sa na dve základné skupiny – hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo.
K nehmotnému patrí napríklad folklór, rôzne tance, spevy, básne, ale patrí sem aj gastronómia. Máme dokonca Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, v ktorom sú zapísané napríklad hudobný nástroj fujara a jeho hudba, tradičné bábkarstvo, Radvanský jarmok či modrotlač. To všetko sú prejavy nehmotnej kultúry. Nehmotné kultúrne dedičstvo je naozaj veľmi rôznorodé," povedala Ondrejková.
Väčšina ľudí si vie lepšie predstaviť hmotné kultúrne dedičstvo. "To je z určitej časti uchovávané v inštitúciách, ako sú galérie a múzeá, ktoré ukladajú a prezentujú zbierkové predmety. A ďalšiu skupinu kultúrneho dedičstva tvoria národné kultúrne pamiatky, ktoré u nás požívajú najvyšší stupeň ochrany. Tieto pamiatky môžu byť hnuteľné alebo nehnuteľné.
Hnuteľnou pamiatkou môže byť napríklad nejaká monštrancia z kostola, nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou sú potom budovy, napríklad kostol, v ktorom je tá monštrancia uložená. Toto je taký hrubý náčrt. Kultúrnym dedičstvom je však akýkoľvek prejav kultúry toho-ktorého národa alebo tej-ktorej osoby či skupiny osôb," vysvetlila Ondrejková.
Rozhodujúca časť našej identity
Európsky rok kultúrneho dedičstva slávnostne otvorili vlani v decembri na Európskom kultúrnom fóre v Miláne. „Všetci dúfame, že rok kultúrneho dedičstva môže do určitej miery prispieť k pokračovaniu snáh vytvoriť skutočnú európsku identitu, ktorá existuje spoločne s národnými a regionálnymi identitami,“ povedala Petra Kammerevertová, predsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie. O tom, čo pre nich znamená kultúrne dedičstvo, však počas dvoch dní v Miláne rozprávali nielen politici.
Študent umenia a kultúry na univerzite v Lisabone Fábio Gouvea poprosil na tomto fóre ľudí v publiku, aby si predstavili prvú vec, ktorá im napadne, keď pomyslia na Paríž. „Väčšina z vás bude pravdepodobne myslieť na Eiffelovu vežu. A teraz by som chcel, aby ste si predstavili, že zmizla, že tam už nie je, že sa zrútila,“ hovoril Gouvea. Potom publikum požiadal, aby to isté cvičenie zopakovali s mestom Nursia. „Väčšina z vás by pravdepodobne toho nebola schopná, nemáte jasnú predstavu, ako Nursia vyzerá alebo aké má symboly,“ povedal Gouvea, ktorý tú predstavu má, pretože v Nursii ako dobrovoľník pomáhal pri rekonštrukcii baziliky svätého Benedikta, ktorú zničili zemetrasenia v roku 2016.
Foto: SHUTTERSTOCK
Gouvea sa v Nursii stretával s miestnymi, ktorí boli hrdí na svoje mesto a rozprávali mu, ako vyzeralo pred zemetrasením. To ho priviedlo k tomu, aby rozmýšľal nad svojím vlastným dedičstvom. O to isté poprosil publikum v Miláne. „Chcel by som, aby ste pomysleli na to, čo by ste stratili, keby ste už nemali tieto miesta, tieto umelecké diela, tieto knihy, čo by ste stratili, keby ste už nemali tieto piesne, jedlá, tradície, ktoré z vás robia toho, kým ste.“
Kultúrne dedičstvo je podľa neho oveľa viac než len nejaký zdroj príjmu, ktorý znamenajú pamiatky ako bazilika či Eiffelova veža pre svoje mestá. „Je to integrálna a rozhodujúca časť našej identity.“ Pre Gouveu bola nursijská bazilika súčasťou nášho spoločného zdieľaného dedičstva, pre ľudí z Nursie bola zase ich osobným dedičstvom, o ktoré sa však s ním chceli podeliť. Aj k tomu by mal prispieť Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018.
Dedičstvo je vždy miestne aj európske
Tradícia európskych rokov vznikla ešte v roku 1983. Prvou témou tejto iniciatívy boli malé a stredné podniky a remeselné odvetvia. Cieľom bolo podnietiť diskusiu nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Tak je to aj po 35 rokoch od vzniku iniciatívy, ktorá chce zvýšiť povedomie o istých témach. V priebehu rokov nimi boli napríklad životné prostredie (1987), film a televízia (1988), seniori a solidarita medzi generáciami (1993), boj proti rasizmu a xenofóbii (1997) či boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010). Tému, ktorej bude patriť konkrétny rok, navrhuje Európska komisia a schvaľujú ju Európsky parlament a vlády členských štátov EÚ.
Európska komisia vo svojom vyhlásení z roku 2014 pripomína, že od prijatia Európskej stratégie pre kultúru 2 v roku 2007 patrí dedičstvo k prioritám. „Vďaka kultúrnemu dedičstvu vieme, čo to v priebehu času znamenalo byť Európanom. Jeho význam spočíva aj v tom, že v európskych občanoch vyvoláva pocit vzájomnej spolupatričnosti Medzi zodpovednosťou na úrovni členských štátov a činnosťou na úrovni EÚ nie je žiadny rozpor: kultúrne dedičstvo je vždy miestne a zároveň aj európske. Formovalo sa nielen v priebehu času, ale aj cez hranice a v rámci komunít. Kultúrne dedičstvo vytvárajú miestne dejiny, ktoré dovedna tvoria históriu Európy.“
Pomáhať s osvetou témy Európskeho roka kultúrneho dedičstva budú aj Európske hlavné mestá kultúry, ktorými sú v roku 2018 holandský Leeuwarden a hlavné mesto Malty Valletta. Na Slovensku budú propagovať aktivity a hlavné myšlienky tohto roku ambasádori projektu. V oblasti literárnej tvorby to je aforista Tomáš Ulej, remeselnú tvorbu zastupuje zakladateľ štúdia Mr. Wood Zolo Kis, ambasádormi sú aj výtvarníčka Ivana Šáteková, hudobník Kubo Ursiny a architekt Peter Jurkovič. Svojimi aktivitami môžu pomôcť, aby sa Slováci mohli o kultúrnom dedičstve dozvedieť viac. Túto ambíciu má podľa Eurobarometra až 61 percent z vyše tisíc oslovených.
Zjednotení v rozmanitosti
"Kultúrne dedičstvo Európy tvorí podstatu európskeho spôsobu života. Definuje to, kto sme, a vytvára pocit spolupatričnosti. Nachádzame ho nielen v literatúre, umení a predmetoch, ale aj v remeslách, ktoré sa učíme, v príbehoch, ktoré rozprávame, v jedle, ktoré jeme, a vo filmoch, ktoré pozeráme. Potrebujeme ho uchovať a chrániť pre budúce generácie.
Tento rok osláv bude vynikajúcou príležitosťou na to, aby sme podporili ľudí, a to najmä mladých ľudí, aby sa oboznámili s bohatou kultúrnou rozmanitosťou Európy a viedli úvahy o tom, aké miesto zaujíma kultúrne dedičstvo v našich životoch. To nám umožňuje porozumieť minulosti a vytvárať si budúcnosť,“ povedal eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics. Snahou všetkých zúčastnených bude, aby na neuveriteľnej pestrosti európskeho kultúrneho dedičstva naplnili heslo Európskej únie, ktorým je: Zjednotení v rozmanitosti.
Európa a kultúrne dedičstvo
- Európa so 453 zapísanými lokalitami UNESCO predstavuje takmer polovicu Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Európska únia s 89 zápismi predstavuje štvrtinu Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
- Rada Európy certifikovala 31 kultúrnych trás, ktoré vedú cez 50 krajín v Európe a mimo nej.
- V časopise The Art Newspaper sa uvádza, že šesť z desiatich najnavštevovanejších múzeí na svete za rok 2016 sa nachádza v Európe. Celkovo bránami týchto šiestich populárnych múzeí prešlo v roku 2016 viac ako 35 miliónov návštevníkov.
- Viac ako 3 700 európskych kultúrnych inštitúcií sprístupnilo viac ako 54 miliónov položiek zo svojich zbierok prostredníctvom platformy Europeana – digitálnej platformy Európy pre kultúrne dedičstvo.
- Sústava 27 000 chránených území Natura 2000 predstavuje 18 % pevninského územia EÚ a takmer 6 % jej morského územia.
- V sektore európskeho kultúrneho dedičstva je zamestnaných viac ako 300-tisíc ľudí.
- Sústava chránených území Natura 2000 poskytuje ekosystémové služby, ktorých hodnota sa odhaduje na 200 – 300 miliárd eur ročne.
- V tomto sektore sa na každé priame pracovné miesto vytvorí 26,7 nepriamych pracovných miest, napríklad v stavebníctve a cestovnom ruchu. Na porovnanie, pomer v automobilovom priemysle je 6,3 nepriamych miest na každé priame pracovné miesto.
- S kultúrnym dedičstvom nepriamo súvisí 7,8 milióna pracovných miest v EÚ (napr. tlmočníctvo a bezpečnosť).
- Až 68 % Európanov súhlasí s tým, že prítomnosť kultúrneho dedičstva môže byť faktorom, ktorý ovplyvní výber ich dovolenkovej destinácie.
- Európska únia v rokoch 2007 až 2013 investovala 4,4 miliardy eur do projektov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka v oblasti kultúrneho dedičstva a približne 100 miliónov eur investovala do výskumu v oblasti kultúrneho dedičstva.