Slovensko si pripomenulo 25. výročie samostatnosti. Viac ako polovicu tohto času krajina strávila ako člen Európskej únie. Čo by so Slovenskom bolo, keby sme neboli jej súčasťou?
Neraz sa ma na to pýtajú mladí ľudia. Som veľmi rád, že túto otázku kladú. Veď pre nich, ale už aj pre strednú generáciu, je samozrejmosť, že sme v EÚ, platíme eurom a cestujeme po svete prakticky bez víz. Mal som možnosť a veľké privilégium byť pri všetkých veľkých rozhodnutiach, ktoré k tomu viedli. Zúčastnil som sa ich ako pozorovateľ a aj ako priamy aktér. Som presvedčený, že keby sme nenaskočili na európsky vlak, tak by sme boli ekonomicky niekde na úrovni Ukrajiny. Boli to práve východoeurópske krajiny, s ktorými sme sa porovnávali po získaní nezávislosti. Pamätám si, ako boli Česi od nás vtedy vzdialení minimálne na 30 percent, ak nie viac. Jednoznačne sme boli ekonomicky aj za Maďarskom a niekde na úrovni s Poľskom. A ľudia to tak aj vnímali, že je to náš osud naveky. Že nikdy Čechov ani Maďarov nedobehneme, že budeme skôr krajinou z východnej Európy, lebo tak sa na nás pozerali.
Čo sa zmenilo?
Vždy som šokoval svojich partnerov, keď som sa ich pýtal, odkiaľ vzali, že Slovensko je nejakým agrárnym príveskom Českej republiky. Pritom priemyslu sme mali minimálne rovnako. Bol to však náš obraz, s ktorým sme vstupovali do nového sveta. Bez toho, aby sme sa dostali na európsky trh, by sme na tom ekonomicky boli oveľa, oveľa horšie. Stačí sa pozrieť na bývalú Juhosláviu. Pamätám si, ako som tam cestoval, keď otec dostal devízový prísľub. Krajina sa nám zdala neuveriteľne rozvinutá. Stál som pred obchodmi so športovými potrebami, a jedny tretry stáli toľko, čo bola mesačná výplata môjho otca. Samozrejme, prišiel rozpad Juhoslávie, vojnový konflikt. Uvedomme si, čo všetko sa mohlo stať, keby sa výhybky na našom európskom vlaku prehodili zle. Za 25 rokov, a najmä odvtedy, čo sme vstúpili do EÚ, sa zvýšil náš HDP o 60 percent. Členstvo v únii bolo absolútne historické rozhodnutie, ktoré pomohlo Slovensku ekonomicky, politicky, demokraticky.
Spomenuli ste, ako sa vnímal osud Slovenska. Kam smerujeme teraz?
Vždy som šokoval svojich partnerov, keď som sa ich pýtal, odkiaľ vzali, že Slovensko je nejakým agrárnym príveskom Českej republiky.
Pokračujme v úspešnom príbehu, ktorý sme začali rozhodnutím ísť do jadra únie. Európsky šat nám svedčí. Mali by sme urobiť maximum pre to, aby sme sa v ňom cítili dobre. Aby Slovensko dokázalo hrať úlohu ambasádora strednej Európy. Vidím, ako únia, Európska komisia a inštitúcie potrebujú takého partnera, ako sme my, lebo v súčasnej dobe nie je ľahké komunikovať s našimi severnými či južnými susedmi. Mnoho ráz sa nás pýtajú aj na vývoj v Česku, lebo vedia, že k sebe máme blízko. Máme úplne inú empatiu k tomu, čo sa deje na Ukrajine či Západnom Balkáne. Sme vnímaní ako tí, čo vedia vysvetliť, pomôcť aj poradiť, ako k týmto krajinám lepšie pristupovať. Okrem zahraničnopolitickej úlohy som presvedčený, že Slovensko musí urobiť maximum, aby využilo svoj obrovský priemyselný potenciál.
Akým spôsobom?
Keď sme hovorili o výhybkách, tak je to o tom, aby sme nezostali v súčasných koľajach. Aby sme z rýchlika prestúpili do TGV. Vývoj zrýchľuje. V automobilovom priemysle vidíme, že budúcnosť spočíva v autách s čistým pohonom, ktoré budú autonómne riadené. Okrem fantastických konštruktérov, ktorých máme na Slovensku, musíme mať aj ľudí, ktorí budú schopní robiť so softvérom. Takých, ktorí budú pripravovať modernú infraštruktúru, budú systémovo myslieť, ako autá lepšie prepojiť so železnicami, električkami, s rôznymi zdieľanými službami, ktoré sú už dnes stále dostupnejšie. Je to otázka pre celý náš priemysel. Ako prejsť na novú, v podstate digitálnu platformu? Dnes dokážeme konkurovať celému svetu. Musíme však toho byť schopní aj za päť či desať rokov.
Čo je pre to potrebné ešte urobiť?
Samozrejme, ide to ruka v ruke so všetkými novými trendmi, ktoré by sme mali podporovať v školstve u mladých ľudí. Možno im aj lepšie poradiť, čo by mali študovať, čomu by sa mali venovať. Je to úloha Slovenska. Krajiny strednej veľkosti s jasnými európskymi ašpiráciami, ktorá sa permanentne modernizuje a prijíma nové trendy, ktorá má silnú ekonomiku nielen z pohľadu exportu, ale aj domácej spotreby.
Z politického hľadiska, čo bude v roku 2018 najdôležitejšou súčasťou debát o budúcnosti EÚ?
Diskusia je živá a bude ešte živšia. Som presvedčený, že keď budeme mať v Nemecku novú vládu s demokratickým mandátom, tak sa tieto debaty pretavia do veľmi konkrétnej podoby. Počuli sme návrh, s ktorým prišiel Martin Schulz (predseda nemeckej SPD hovoril o Spojených štátoch európskych, pozn. red.). Ale myslím si, že aj vzhľadom na bolestivé spomienky spojené s ústavnou zmluvou sa z toho treba poučiť. Bol som vtedy súčasťou konventu a finálnych rokovaní. Potom som už v roku 2005 sledoval jedno neúspešné referendum o zmluve za druhým. Ľudia pred veľkými grandióznymi projektmi uprednostnia sériu pozitívnych krokov, pri ktorých uvidia výsledok. Tak, ako sa to deje aj teraz. A bude sa to zrýchľovať. Postupujeme v oblasti obrany, a nikto z toho nie je nervózny, všetci v tom vidia pozitíva. Rovnako aj v čo sa týka Energetickej únie. Chceme, aby ľudia mali dostatok energie, aby bola čistejšia, lacnejšia. A hlavne, aby sme ju používali na pohon čistých áut. Čo umožní, aby sa ľuďom lepšie žilo v mestách, dýchali čistejší vzduch a pili čistú vodu. Určite sa bude veľa diskutovať, ako lepšie pripraviť eurozónu na budúce krízy, ktoré sa nám v ekonomických cykloch nevyhnú. Bankový sektor musí byť viac zodpovedný sám za seba. Potrebujeme systém, ktorý funguje, a disciplína krajín v rozpočtovej oblasti musí byť oveľa vyššia, ako to bolo v minulosti. Myslím si, že budúcnosť únie bude séria konkrétnych iniciatív, pri ktorých sa krajiny budú rozhodovať, či si ich osvoja. Či chcú podporiť úrad verejného prokurátora, či chcú byť súčasťou užšej obrannej spolupráce, či chcú patriť do nového systému, ktorý bude fungovať v eurozóne. Postupne sa na základe rozhodnutí jednotlivých štátov bude formovať jadro EÚ. Ambíciou Slovenska by malo byť, že budeme vo vnútri, lebo z toho získame. Je pre nás lepšie byť so silnejšími proeurópskymi partnermi, ako hľadať akúsi suverenistickú cestu niekde na periférii EÚ.