Juncker žiada modernizáciu fondov, nie škrtanie

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker si neželá veľké škrty v úniovej politike súdržnosti, teda európskych fondoch, po roku 2020. Uviedol to na úvod dvojdňovej konferencie o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 až 2027. Zdôraznil však zároveň, že je potrebné modernizácia týchto fondov a tiež to, aby z nich prijímajúce krajiny dokázali výrazným spôsobom peniaze získavať.

09.01.2018 10:33
Juncker Foto: ,
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
debata (2)

Európsky rozpočet bude musieť, ak bude chcieť únia po odchode Británie zvládnuť všetky svoje súčasné aj budúce priority, byť vyšší ako súčasné jedno percento európskeho hrubého domáceho produktu (HDP), upozornil Juncker. Podľa komisára pre rozpočet Günthera Oettingera nechá britský odchod v rozpočte EÚ každoročné medzeru medzi 12 a 13 miliardami eur.

„Nie som za škrty v politike súdržnosti. Je stále významná nielen pre krajiny, ktoré z nej majú prospech, ale aj pre tých ostatných,“ upozornil predseda komisie. Je podľa neho potrebné pomôcť prekonať zatiaľ stále trvajúce rozdiely v príjmoch a životnom štandarde medzi štátmi únie. „Musíme zabezpečiť, že sa týchto rozdielov medzi regiónmi a štátmi EÚ zbavíme,“ podotkol Juncker.

„Niektoré znížiť, zabezpečiť väčšiu pružnosť, ale snažiť sa vyriešiť problémy rozpočtu v nasledujúcich rokoch zastavením či drastickou redukciou kohéznej politiky nie je politický prístup, ktorý by som mohol podporovať,“ poznamenal. O obmedzení peňazí z fondov niektoré štáty EÚ hovoria napríklad v súvislosti s odmietaním krajín z centrálnej a východnej časti únie podieľať sa na určitých aspektoch riešení migračnej problematiky.

Juncker vša tiež upozornil, že čerpanie z fondov je v niektorých krajinách veľmi nízke a inde v zásade mizivé. „Ak chceme pokračovať s kohéznou politikou musia členské štáty vedieť tieto fondy v daných termínoch čerpať,“ poznamenal.

Juncker tiež upozornil, že komisia sa chce sústrediť na svoje zásadné priority, aj keď ako strážca úniových zmlúv musí posielať pred európsky súd krajiny, ktoré svoje záväzky neplnia. „Na utečencov sme z úniového rozpočtu vyčlenili 17 miliárd,“ pripomenul šéf komisie s tým, že na nové výzvy EÚ zatiaľ reagovala presmerovaním finančných tokov a nie škrtmi. „Ale dostali sme sa najďalej, čo to šlo,“ poznamenal Juncker.

V budúcom viacročnom finančnom rámci však podľa neho čakajú na EÚ nové výzvy a ani zvýšená pružnosť rozpočtu na ich zvládnutie nebude stačiť.

Preto je podľa Junckera potrebné prestať s predstieraním, že únia nemá s vlastnými finančnými zdrojmi problém. Rozhodnutie v tejto veci tak podľa neho bude musieť summit EÚ prijať ešte pred voľbami do europarlamentu v roku 2019. „Potrebujeme to dokončiť včas, aby EÚ mohla do budúcnosti plávať v pokojných rozpočtových vodách,“ povedal Juncker.

Komisia bude o veci prvýkrát diskutovať túto stredu (11.1.2018), do konca mája podľa neho definitívne závery tejto diskusie nebudú. Juncker ale mieni, že krajiny by mali do rozpočtu v budúcnosti prispievať viac ako terajšie jedno percento HDP. Presnú sumu, ktorá bude na pokrytie existujúcich i nových európskych potrieb nutná, však Juncker uvádzať nechcel.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #Jean-Claude Juncker