Únia robí prvé kroky k jadru

Aká bude budúcnosť Európskej únie? Na jar predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predložil päť scenárov toho, ako by EÚ mohla vyzerať. Z prvých krokov, ktoré únia urobila v roku 2017, sa ukazuje, že viaceré štáty majú predstavu o užšej integrácii, hoci by s tým iné krajiny nesúhlasili. Bude to teda koncept viacrýchlostnej únie alebo vytvorenie istého jadra krajín s prehĺbenou spoluprácou.

31.12.2017 12:00
Fico, Macron Foto:
Slovenský premiér Robert Fico a francúzsky prezident Emmanuel Macron počas debaty na summite slavkovského formátu, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia Rakúska a Česka.
debata (63)

Je jasné, že únia sa zmení. Ide o to, akým spôsobom. Zmeny sa už dejú. Ideálne by bolo, keby sme všetci postupovali spoločne. Ale štáty, ktoré nemajú záujem o ďalšiu integráciu, nemôžu brzdiť ostatné, povedal novembri v rozhovore Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý na svoj post nastúpil v januári 2012 a prácu zavŕši koncom tohto roka.

Tému jadra EÚ v politických debatách dlhodobo spomína premiér Robert Fico. Slovensko je oproti svojim susedom a partnerom vo visegrádskej štvorke v špeciálnom postavení. Na rozdiel od Česka, Poľska a Maďarska je už v eurozóne, a teda je členom všetkých najužších formátov integrácie EÚ.

Bratislava tiež celkovo prejavuje ústretovejší postoj k prehĺbenej spolupráci oproti Budapešti a Varšave, ktoré majú aj spory s eurokomisiou, čo sa týka otázok právneho štátu. Nejasné sú tiež postoje Prahy, kde sa šéfovi ANO Andrejovi Babišovi nedarí nájsť partnerov, ktorí by podporili jeho vládu po vyhratých voľbách v októbri. Robert Fico viac ráz pripomenul, že si želá dobré vzťahy a spoluprácu vo V4, ale že životným priestorom Slovenska je únia a chce preto zostať súčasťou debát o ďalšej integrácii. Zároveň Bratislava žiada, aby prípadné nové formáty prehĺbenej spolupráce boli otvorené aj krajinám, ktoré sa do nich v prvom kole nebudú chcieť zapojiť. Nedá sa totiž povedať, že budúce jadro bude mať nejakú inštitucionálnu formu. Pôjde skôr o súhrn iniciatív, do ktorých sa zapojí čo najväčší počet štátov.

Pozícia Slovenska

"Slovensko je v dobrej pozícii, aby nielen niečo získavalo z únie, ale aby sa aj podieľalo na jej budúcnosti. Debata musí byť širšia. Nielen o tom, čo Slovensko môže z EÚ dostať, keďže je v Schengene a eurozóne, ale aj čím môže prispieť. Začíname to vidieť, keď premiér Fico hovorí o jadre únie, hoci nie je úplne jasné, čo to bude. Ale to je skôr o vymedzení pojmov. Je očividné, že Slovensko chce v súvislosti s budúcnosťou únie sedieť za stolom, kde sa o nej bude rokovať. To je podstatné,“ povedala Vladislava Gubalová, odborníčka na európsku politiku z organizácie Globsec.

Očakávalo sa, že výraznejšia debata o jadre sa naštartuje po nemeckých voľbách, ktoré sa konali v septembri. Kancelárka Angela Merkelová však zatiaľ nedokázala poskladať vládnu koalíciu. Ale vývoj sa nezastavil. So svojou predstavou o budúcnosti únie prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron a hovoril o nej v prejave o stave EÚ aj Juncker. Únia sa sústredí na postupné, ale dôležité kroky. EÚ už spustila Stálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany (PESCO), do ktorej sa projektom zapojilo aj Slovensko. Krajiny sa tiež dohodli na vytvorení Úradu európskeho prokurátora, ktorý bude bojovať proti korupcii pri narábaní s európskymi prostriedkami a proti veľkým cezhraničným podvodom s DPH. Eurokomisia by chcela jeho právomoci postupne rozšíriť.

Je pravdepodobné, že v roku 2018 budú pokračovať integračné procesy v eurozóne, ktorej členovia by mohli ešte viac koordinovať svoje hospodárske, ale možno aj daňové politiky. Kontroverzným bodom zostáva reforma azylového systému a v jej rámci najmä možné prerozdeľovanie utečencov.

© Autorské práva vyhradené

63 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Robert Fico #jadro