Dohoda o prvej fáze, ktorá zahŕňa práva občanov, finančné vyrovnanie a „neviditeľnú“ hranicu medzi Írskom a Severným Írskom, sa vôbec nerodila ľahko. Pôvodný plán bol, že dvadsaťsedmička potvrdí dostatočný pokrok v rokovaniach už v októbri. Oficiálne sa to však stalo až v piatok na summite EÚ v Bruseli. Ohlásil to predseda Európskej rady Donald Tusk.
"Británia a EÚ ukázali, čo sa dá dosiahnuť, ak je na oboch stranách vôľa a vytrvalosť,“ uviedla britská premiérka Theresa Mayová.
"Schválili sme smernice, ktorými sa budeme riadiť pri ďalšom postupe dvadsaťsedmičky vo vzťahu k Veľkej Británii. Vítam, že sme sa dohodli vo všetkých troch oblastiach, či ide o práva občanov, o finančné vyrovnanie a otázku Írska,“ povedal na tlačovej konferencii v Bruseli slovenský premiér Robert Fico.
Podľa predsedu vlády pre občanov EÚ, ktorí momentálne legálne žijú, pracujú či študujú v Británii, sa ani pod odchode krajiny z únie nič nezmení. Slovákov je v krajine okolo 90-tisíc. "Zostane pre nich zachovaný súčasný stav. Budú garantované ich práva, ktoré doposiaľ nadobudli ako občania EÚ, vrátane práv pre ich rodinných príslušníkov,“ uviedol Fico.
Dôležitou otázkou bolo pre Slovensko aj finančné vyrovnanie Británie s úniou. "Boli dohodnuté tri princípy. Žiadny členský štát nebude platiť viac ani nedostane menej a Londýn si bude ctiť všetky záväzky, ktoré mu vznikli z členstva v EÚ. A rovnako Veľká Británia nebude platiť ani viac ani menej, ako by to bolo v prípade, že by bola členom únie. Sú to vážne veci, ktoré majú predovšetkým vplyv na financovanie rôznych projektov postavených na štrukturálnych fondoch,“ tvrdí Fico. Británia by mohla zaplatiť okolo 40 miliárd eur, ale bude to pravdepodobne ešte viac.
"Londýn a únia mali v zásade veľmi rozdielne východiskové pozície na začiatku rokovaní o prvej fáze brexitu. EÚ chcela plné zachovanie práv jej občanov. Žiadala, aby medzi Írskom a Severným Írskom nebola žiadna fyzická hranica, to v podstate znamená, aby Severné Írsko takmer zostalo súčasťou jednotného trhu únie. A únia tiež chcela finančné vyrovnanie v pomerne vysokej výške,“ povedal pre Pravdu Vladimir Bartovic, šéf Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM v Prahe. "Británia v ideálnom prípade nechcela zaplatiť na začiatku vôbec nič. Dlho odolávala, potom aspoň priznala, že má nejaké finančné záväzky, a vyšla s vlastným výpočtom, čo by mala zaplatiť. Vzhľadom na rozdielne východiská sa nedá ani povedať, že rokovania trvali pridlho. Očakával som ešte zložitejší proces,“ uviedol Bartovic.
Náročné vyjednávania však pokračujú. Únia a Británia majú teraz pred sebou fázu nastavenia vzťahov vo všetkých dôležitých oblastiach od obchodu až po obranu. EÚ však chce nájsť najprv zhodu na prechodnom období po marci 2019. To by malo trvať maximálne dva roky a Británia už, samozrejme, nebude členom únie. Spojené kráľovstvo sa však bude musieť v tomto období naďalej riadiť pravidlami jednotného trhu a colnej únie. To je predstava lídrov Európskej rady, ktorú si v piatok schválili v Bruseli. Mayová chce dohodu o prechodnom období čo najrýchlejšie, aby firmám a podnikateľom bolo jasné, na čom sú.
Británia ako tretia krajina
"Spojené kráľovstvo sa ako tretia krajina už nebude zúčastňovať na činnosti inštitúcií EÚ, nebude nominovať členov týchto inštitúcií ani ich voliť, ani sa nebude zúčastňovať na rozhodovaní orgánov, úradov a agentúr únie. Európska rada bude aj naďalej podrobne sledovať rokovania a v marci 2018 prijme ďalšie usmernenia, najmä pokiaľ ide o rámec budúcich vzťahov. Vyzýva Spojené kráľovstvo, aby bližšie objasnilo svoju pozíciu k rámcu budúcich vzťahov.“ uvádza sa v pravidlách rokovaní, ktoré summit podporil.
Základom nastavenia vzťahov bude určite obchodná dohoda. Britská vláda nechce zostať v jednotnom trhu a colnej únii, čo sa spomína aj vo schválených smerniciach. Na druhej strane by sa obe strany výrazne poškodili, keby proti sebe začali zavádzať clá. Dotklo by sa to aj ekonomiky Slovenska, pre ktoré je Británia významným exportným trhom.
"Spojené kráľovstvo by si de facto želalo, aby bolo súčasťou jednotného trhu. Ale chce si po svojom regulovať voľný pohyb pracovných síl, chce si vytvárať vlastné regulačné prostredie, nechce, aby sa naň vzťahovali rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a nechce platiť žiadne príspevky do únie, ktorá však tvrdí, že toto nie je možné,“ reagoval Bartovic.
Nastavenie vzťahov
Podľa odborníka sa môže stať, že by pri vzťahoch s úniou Británia súhlasila s formou dohody o voľnom obchode, akú má únia s Kanadou. "Keby to bolo ako CETA, tak potom môžu byť rokovania pomerne jednoduché,“ myslí si Bartovic.
Minister pre brexit David Davis už vyhlásil, že obchodná dohoda má byť ako Kanada, plus, plus, plus. "Čo to však znamená? To sú tie veci, ktoré som spomenul, ktoré Británia v dohode nechce. Únia na to nemôže pristúpiť,“ tvrdí Bartovic.
Čo by mohlo prispieť k lepšej atmosfére rokovaní, sú otázky, ktoré nie sú spojené s obchodnou a ekonomickou spoluprácou. Únia chce s Britániou vytvárať partnerstvá v oblastiach ako boj proti terorizmu a medzinárodnému zločinu, bezpečnosť, obrana a zahraničná politika. Londýn hrá vo všetkých dôležitú úlohu.
Británia prostredníctvom NATO zostáva priamo zapojená do európskej bezpečnosti. Potrebné je pokračovať vo výmene informácií o teroristických hrozbách a únia by mala úzko spolupracovať so Spojeným kráľovstvom na globálnych otázkach vzhľadom na postavenie Británie ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN.
Politickou otázkou ešte ostáva, ako si EÚ udrží jednotu v ďalších rokovaniach s Britániou. Doteraz to únia zvládla, aj preto bola schopná v prvej fáze presadiť do značnej miery svoj pohľad na brexit.
Na druhej strane sú nejasné niektoré postoje Londýna. Mayová rokovania v prvej fáze zvládla, dokonca si vo štvrtok večer vyslúžila od ostatných európskych kolegov potlesk. Nemala na to vplyv ani porážka britskej vlády v parlamente, ktorá konečné slovo pri brexite dáva do rúk poslancom. To by mohlo viesť k mäkšiemu brexitu, ale na druhej strane oslabená Mayová bude naďalej pod politickým tlakom a mohol by sa ju pokúsiť vystriedať niektorý zo zástancov tvrdšieho postoja k únii.