Po predložení piatich scenárov o budúcnosti EÚ predstavil vo svojom prejave o stave únie predseda EK Jean-Claude Juncker šiesty scenár. Ako by ste ho charakterizovali?
Šiesty scenár, ktorý opísal Jean-Claude Juncker, je jeho osobným zhrnutím poznatkov a debát, ktoré vznikli, keď sa prvých päť scenárov predstavilo verejnosti. Predseda EK nadobudol presvedčenie, že Únia môže do budúcnosti prežiť len vtedy, keď bude založená na hodnotách. Znamená to, že EÚ je viac ako len jednotný trh. Musíme rešpektovať tradičné demokratické slobody. Je dôležité dať pocitu rovnosti v rámci EÚ nový zmysel. Bolo to dôležité aj z pohľadu Slovenska. Aby sa nevytvárali dojmy, že EÚ má ľudí aj druhej kategórie. Alebo pracovníkov, ktorí majú iný štandard ochrany. Či spotrebiteľov, ktorí si v rovnakom balení kupujú menej kvalitné výrobky. Juncker zároveň zdôraznil, že EÚ musí plne rešpektovať všetky zásady právneho štátu, rozsudky a nezávislú justíciu. Ďalšie dve charakteristiky by som opísal tak, že má ísť o Európu, ktorá je viac jednotná. Je potrebné dokončiť integračné snahy, ktoré sa začali už dávnejšie. Či už hovoríme o eurozóne, ale ani Schengen nepokrýva ešte všetky krajiny únie. Mali by sme to umožniť, aby sme sa k sebe v Európe priblížili. A ešte je tu jeden bod, ktorý pre mňa vyplýva z prejavu. Akčnejšia Európa.
V čom by to spočívalo?
Aby sme vedeli prijímať rozhodnutia rýchlejšie aj v takých oblastiach, ako sú zahraničná či obranná politika. A tiež v otázkach financií či daní. Je záujem, aby sme to urobili bez hĺbkovej zmeny zmlúv, lebo vieme, aký je tento proces zložitý. Je však možné využiť premosťovacie klauzuly. Teda, ak sa šéfovia štátov a vlád jednomyseľne zhodnú, že o nejakej oblasti sa začne rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, malo by to byť možné.
Čo z Junckerovho prejavu vyplýva pre Slovensko?
Teraz sa dá povedať, aký význam mal vlaňajší bratislavský summit (konal sa 16. septembra 2016, pozn. red.). Bolo to prvé stretnutie vo formáte dvadsaťsedmičky po referende o brexite. Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu ďalej, že budeme pracovať na jednote EÚ. A tiež na tom, aké majú byť konkrétne kroky, ktoré by občanom vrátili dôveru v spoločný európsky projekt. Bratislavský summit a mapu spomenul aj Juncker v prejave. Skutočne Bratislava je miestom, kde sa začala nová etapa európskej integrácie. Druhé, a možno ešte konkrétnejšie, spojivo prejavu vyplýva z pasáže, ako musíme zabrániť pocitu delenia na Východ a Západ. Odráža to aj pochopenie Európskej komisie a viacerých členských krajín. Je neprijateľné, aby si ľudia na Východe kupovali rovnaké výrobky ako na Západe, ale v skutočnosti majú nižšiu kvalitu. Pre takéto veci nemôžeme riskovať jednotu a rovnosť v rámci únie. A ešte jeden odkaz považujem pre Slovensko za dôležitý. Vystúpenie poukázalo na to, akú máme zodpovednosť za stredoeurópsky priestor. Sme jediná krajina visegrádskej štvorky, ktorá je v eurozóne. Je dôležité komunikovať s partnermi v našom regióne, ktorý je pre Európu dôležitý, ale prechádza rôznymi pnutiami. Najmä v susedných štátoch Slovenska existuje veľké napätie medzi členskými krajinami a európskymi inštitúciami. Slovensko ukazuje, že aj krajina zo strednej Európy môže a mala by mať ambíciu byť pri všetkých integračných snahách a prehlbovaní politík, ktoré budú pre budúcnosť Európskej únie dôležité.