Novinárom to pred štvrtkovým decembrovým summitom dvadsaťosmičky povedal predstaviteľ únie, ktorý je veľmi dobre oboznámený s Tuskovými názormi. Šéfovia štátov a vlád EÚ budú pri večeri debatovať o migrácii, s konkrétnymi závermi z tejto rozhovoru sa ale tentoraz nepočíta.
Na summite bude Českú republiku prvýkrát reprezentovať nový premiér Andrej Babiš, ktorý uvádza, že bude v Bruseli na nefunkčnosť kvót jednoznačne upozorňovať. Česko patrí spolu s Maďarskom a Poľskom medzi štáty, ktoré sa odmietli podieľať na programe dvojročného jednorazového prerozdeľovania žiadateľov o azyl, ktorý sa skončil v septembri, a ktoré kvôli tomuto postoju čaká žaloba pred úniovým súdom.
Potrebujeme reformu
V Európskej únii sa však teraz diskutuje hlavne o reforme celého azylového riešenia bloku, takzvanom dublinskom systéme. Súčasťou reformy, ktorú načrtla Európska komisia vlani v máji, je aj trvalý prerozdeľovací mechanizmus spúšťaný v prípade krízy v niektorej členskej krajiny.
Štáty táto téma hlboko rozdeľuje, čo koniec koncov dokladá aj pondelkové prípravné rokovanie diplomatov pred štvrtkovou diskusiou o migrácii. Zástupcovia členských krajín práve tému povinného prerozdeľovania migrantov preberali cez polovicu svojho stretnutia a bez jednoznačného záveru. Potvrdený zatiaľ nebol Tuskov dokument, ktorý sa téme venuje a má slúžiť ako podklad pre štvrtkové večerné diskusiu premiérov a prezidentov.
Tusk v jeho návrhu jednoznačne napísal, že otázka povinných kvót sa ukázala ako štátmi výrazne rozdeľujúca a prístup ako neefektívny. Je preto podľa neho potrebné obnoviť vzájomnú dôveru medzi členskými krajinami.
„Očakávam otvorenú a priamu politickú diskusiu o migrácii,“ napísal podvečer Tusk v liste, ktorým účastníkov summitu do Bruselu pozval. Je podľa neho dôležité prebrať, čo v posledných dvoch rokoch fungovalo a čo nie, a vyvodiť z toho príslušné závery.
Kvóty rozdeľujú
Do hlavných miest rozoslaná verzia týchto poznámok sa v detailoch líši od návrhu, s ktorým pracovali diplomati. Obidva texty však jednoznačne uvádzajú, že otázka povinných kvót štáty výrazne rozdeľuje.
„Prístupu bola – vo svetle jeho skutočného dopadu – venovaná neprimeraná pozornosť; v tomto zmysle sa ukázal byť neefektívne,“ stojí v konečnej verzii textu.
„S ohľadom na to, ako teraz veci stoja, je (Tusk) presvedčený, že si možno len veľmi ťažko predstaviť, že by sa dal na základe návrhu na trvalý kvótový mechanizmus nájsť (medzi členskými štátmi) konsenzus,“ povedal mimo záznamu významný úniový činiteľ, ktorý sa na príprave summitu výrazne podieľa.
Pripomenul, že rozporuplné pohľady členských štátov prinieslo už septembri 2015, kedy bolo jednorazové prerozdeľovanie migrantov presadené väčšinovým hlasovaním práve proti vôli Česka a ďalších krajín strednej a východnej Európy.
Na hľadanie zhody medzi štátmi v otázke ďalšieho postupu reformy únijného azylového systému vyzval už minulý summit v októbri. Nadchádzajúca debata by k tomu mala prispieť tak, aby mohlo byť definitívne jasno v júni budúceho roka, uviedol zdroj.
Nový nástroj
Tusk napríklad odporúča, aby mala EÚ po roku 2020 špeciálny finančný nástroj umožňujúci migračnú krízu riešiť. Doteraz krajiny prispievajú dobrovoľne na konkrétne vznikajúce projekty. Tuskov návrh podkladu pre diskusiu prezidentov a premiérov sa tiež zmieňuje o potrebe zrýchliť návraty tých, ktorí v EÚ na azyl nárok nemajú, o lepšej ochrane vonkajšej hranice na úniovej i národnej úrovni a o partnerstve so susednými štátmi pri boji s prevádzačstvom a pri riešení migračných tlakov.
Európska komisia zatiaľ na stálom prerozdeľovaní imigrantov trvá. Naposledy sa tak vyslovil minulý týždeň prvý podpredseda komisie Frans Timmermans, keď oznámil zámer komisie žalovať kvôli kvótam Česko a ďalšie krajiny.
Dobre informované zdroje z komisie však teraz mimo záznamu tvrdia, že odblokovanie debaty o reforme azylového systému by bolo možné napríklad za situácie, keď by bolo prerozdeľovanie dobrovoľné. S tým by mohla Slovenská republika podľa názoru komisie súhlasiť.
Pred summitom sa uskutoční priamo v rovnakej budove stretnutie premiérov vyšehradských krajín s ich talianskym partnerom Paolom Gentilonim a šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Po stretnutí by mali oznámiť finančný príspevok krajín V4 do úniového fondu pre Afriku. Tieto peniaze majú pomôcť so zvládaním migračná kríza priamo na líbyjskom území.