Predbežnú dohodu, ktorá sa týkala troch sporných oblastí, by však koncom tohto týždňa mali odobriť šéfovia 27 štátov EÚ. Británia by tak koncom týždňa na summite EÚ mala dostať zelenú na ďalšiu fázu rokovaní a debatu o tom, čo chcela riešiť hneď na začiatku – budúce obchodné vzťahy s EÚ.
Predbežnú dohodu minulý piatok v Bruseli doťahovala britská premiérka Theresa Mayová na stretnutí so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Dlhé mesiace sa predtým rokovalo o troch základných oblastiach – o právach občanov EÚ v Británii po brexite a zároveň právach Britov v EÚ, finančnom vyrovnaní britských záväzkov a tiež o budúcom hraničnom režime medzi Írskom a Severným Írskom.
Vysvetľovanie kompromisov, na ktoré Londýn pri týchto rokovaniach pristúpil, zjavne nie je jednoduché. Britský minister pre brexit David Davis len pár hodín po oznámení predbežnej dohody stihol u európskych partnerov, a najmä u Írov, vyvolať údiv a nespokojnosť. Sľub Londýna, že zabráni vzniku tzv. tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom, Davis označil skôr za „výrok o úmysle“ ako za právne záväzný krok.
Nevôľu, a to nielen v Írsku, vyvolal aj tvrdením, že ak sa Británii nepodarí vyrokovať obchodnú dohodu, Londýn nebude platiť rozvodový účet. Ten by mal podľa predbežnej dohody dosahovať v prepočte vyše 50 miliárd eur, ktoré bude Británia po odchode z EÚ postupne platiť. Po varovaní z Dublinu, že Írsko môže ďalšie rokovania EÚ s Londýnom zablokovať, Davis pre britské médiá svoje výroky spresňoval. Podľa Irish Times tvrdil, že jeho slová boli prekrútené.
Faktom však je, že predbežná dohoda a spoločná správa hlavných vyjednávačov (Davisa za Britániu a Michela Barniera za EÚ) nie je právne záväzný dokument. Samotnú rozvodovú zmluvu po summite dvadsaťsedmičky ešte len začnú spisovať právni experti. Podľa hovorcu Európskej komisie Margaritisa Schinasa správa vyjednávačov síce nie je záväzná, ale Mayová zaviazala svoju vládu, aby ju ctila ako džentlmenskú dohodu. „Formálne to právne záväzné nie je. Ale vnímame to ako dohodu medzi džentlmenmi a jasne to vnímame tak, že má plnú podporu britskej vlády,“ uviedol včera Schinas.
Rámcová dohoda vyjednávačov oboch strán je podmienkou EÚ na to, aby pokračovala v ďalších rokovaniach s Britániou o tom, ako budú vyzerať vzájomné vzťahy po brexite. Británia už požiadala o to, aby dva roky po brexite platilo prechodné obdobie. Počas neho by Británia bola súčasťou spoločného trhu a fungovala podobne ako doteraz. Šéf Európskej rady Donald Tusk dal však už najavo, že Brusel pri rokovaniach bude trvať na tom, aby sa počas prechodného obdobia na Britániu vzťahovali všetky pravidlá EÚ ako na členský štát, okrem práva hlasovať o nových nariadeniach.
Británia chce zároveň čo najskôr uzavrieť nové dohody o obchodných a ďalších vzťahoch s EÚ. Tie môžu byť z pohľadu EÚ uzavreté až po samotnom brexite. Britský minister pre brexit optimisticky verí, že dohody sa môžu vyrokovať do brexitu a uzavrieť krátko po vystúpení Británie z EÚ, teda aj 30. marca 2019. Analytici však varujú, že tieto rokovania budú oveľa ťažšie ako debata o troch základných princípoch rozvodovej zmluvy, ktorá trvala takmer rok. „Ak bola prvá fáza ťažká, druhá fáza vyzerá byť brutálna,“ upozornil portál Politico.
Problémom je, že s Britániou pri jej terajšom postoji nebude možné rýchlo uzatvoriť dohodu podobného typu, ako má EÚ napríklad s Nórskom. Británia chce totiž obmedziť imigráciu z členských štátov EÚ a aj preto chce radšej vystúpiť zo spoločného trhu a z colnej únie. Bez následnej dohody s EÚ by to však pre britskú ekonomiku znamenalo pohromu. Dohoda, akú má EÚ s Kanadou, je zas aj z pohľadu Londýna málo. Davis svoju predstavu najlepšej obchodnej dohody s EÚ opísal ako „Kanada plus, plus, plus“.