EK zažaluje Česko, Poľsko a Maďarsko pre neplnenie kvót. Babiš chce vyjednávať o stiahnutí žaloby

07.12.2017 11:33, aktualizované: 16:22
EÚ, Lýbia, migranti, more
Migranti v člne, ktorí sa vydali zo severnej Afriky na plavbu cez Stredozemné more k talianskym brehom. Autor: ,

Súd môže rozhodnúť o jednorazovej pokute či viacerých penále za neplnenie programu na prerozdeľovanie migrantov.

Európska komisia posiela Česko, Poľsko a Maďarsko na úniový súd pre ich odmietanie programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót. Novinárom to povedal prvý podpredseda komisie Frans Timmermans s tým, že pre Prahu, Varšavu a Budapešť nemôže byť dnešný krok prekvapením.

Naznačil však zároveň, že vec stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice krajín.

Česko, Poľsko a Maďarsko podľa komisie ďalej neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z programu jednorazového prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci Európskej únie napriek tomu, že súdny dvor EÚ začiatkom septembra potvrdil jeho platnosť. Odpovede trojice krajín na stanovisko komisie boli neuspokojivé a štáty nenaznačili, že sa na veci chcú začať podieľať.

Český premiér Andrej Babiš v prvej reakcii vyhlásil, že je jasné, že chce s EK vyjednávať o stiahnutí žaloby, ale zároveň povedal, že kvóty sú nezmysel a len podporujú popularitu extrémistických strán v Európe. „Rozhodnutie a hlavne načasovanie je veľmi nešťastné,“ uviedol. Babiš vyjadril dôveru v to, že na budúci týždeň na summite dostane priestor na vyjadrenie českého stanoviska. Povedal, že by Česko malo byť v únii aktívnejšie. Chce preto navrhnúť riešenie problému migrácie, ktorým má byť boj proti pašerákom.

Nový český premiér Andrej Babiš je známym kritikom kvót na prerozdeľovanie utečencov. Hovoril o nich aj v relácii V politice Českej televízie, keď sa vyjadroval o svojej budúcej vláde.

Brutálny diktát, tvrdí Okamura

Za brutálny diktát Bruselu označil žalobu predseda hnutia Sloboda a priama demokracia Tomio Okamura. Vláda podľa neho musí trvať na stanovisku, že nikto nemôže Česku hovoriť, koho prijme.

Pomoc Grécku a Taliansku

Mechanizmus kvót mal pomôcť Taliansku a Grécku, kam sa uchýlilo množstvo utečencov mieriacich do Európy zo severu Afriky.

Konanie s Českom, Poľskom a Maďarskom začala komisia 15. júna. Súd môže rozhodnúť o vysokej jednorazovej pokute či opakovaným penále do chvíle, kým trojica krajín svoje povinnosti splní.

Program predpokladal presun 160-tisíc ľudí, štáty únie si však doteraz prevzali len o niečo viac ako 30-tisíc osôb. Timmermans upozornil, že v Taliansku a Grécku je stále niekoľko tisíc ľudí, ktorí boli do programu zaradení a čakajú na presun.

Timmermans: Nikto sa nebude len viezť

Európska komisia naďalej trvá na tom, aby v prípade vážnej migračnej krízy v niektorej členskej krajine existovala v Európskej únii trvalá možnosť presunúť žiadateľa o azyl do iných štátov bloku. Novinárom to povedal prvý podpredseda komisie Frans Timmermans, keď týždeň pred posledným tohtoročným summitom EÚ žiadal členské krajiny, aby bolo možné do júna 2018 nájsť celkovú dohodu o novej podobe úniovej migračnej politiky.

Na summite sa má o migrácii rokovať, oficiálne závery však pravdepodobne táto diskusia neprinesie.

Trvalý prerozdeľovací mechanizmus „podľa kvót“ obsahuje už návrh komisie na reformu úniového azylového systému z jari 2016. Hoci sa mnoho jednotlivostí už potvrdilo, členské štáty doteraz nenašli zhodu práve ohľadom kľúčovej témy prerozdeľovania.

Komisia sa snaží o kompromis, myslí si Timmermans. „V jednej veci chcem byť veľmi jednoznačný: nie je možné, aby sa niekto len viezol. Ak existuje vážna kríza, ak je jeden členský štát zahltený … musí mať možnosť počítať so solidaritou každej ďalšej členskej krajiny Európskej únie,“ vyhlásil. Presná definícia takejto vážnej krízy je ale podľa neho vecou diskusie.

Výber hlavných udalostí spojených s migračnými kvótami:

  • 27. mája 2015 – EK navrhla, aby krajiny EÚ v nasledujúcich dvoch rokoch prevzali podľa stanovených kvót 40-tisíc osôb žiadajúcich o azyl v Taliansku a v Grécku. Niektoré členské krajiny, vrátane Slovenska, sa proti povinným kvótam postavili.
  • 26. júna 2015 – Summit EÚ rozhodol, že utečencov nebude únie rozdeľovať na základe kvót, ale na báze dobrovoľnosti.
  • 4. septembra 2015 – EK oznámila zámer krajinám EÚ navrhnúť prerozdelenie ďalších 120-tisíc utečencov od Talianska, Grécka a Maďarska.
  • Utečenecká kríza bola v Prahe témou mimoriadneho summitu visegrádskej skupiny (V4), ktorý chystaný návrh na prerozdelenie ďalších utečencov dôrazne odmietol.
  • 22. septembra 2015 – Ministri vnútra EÚ schválili kvóty pre rozdelenie utečencov medzi krajiny EÚ. Proti boli Česko, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko, Fínsko sa zdržalo. Poľsko nakoniec hlasovalo pre kvóty.
  • 21. októbra 2015 – České ministerstvo vnútra neuspelo na pôde Európskej komisie so sťažnosťou na prerozdeľovanie utečencov v EÚ, hovorca komisie povedal, že komisia kvóty považuje za legálne.
  • 2. decembra 2015 – Slovensko podalo na Súdny dvor EÚ žalobu proti prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót. O deň neskôr sa so žalobou na súd obrátilo i Maďarsko. Česká vláda sa k žalobe nepripojila, vláde by sa potom podľa vlastného vyjadrenia horšie bránilo zavedeniu trvalého mechanizmu prerozdeľovania utečencov.
  • 19. januára 2016 – Ministri vnútra krajín V4 v spoločnom memorande opäť odmietli povinné kvóty pre prerozdeľovanie utečencov.
  • 10. mája 2017 – Slovensko a Maďarsko pred Súdnym dvorom EÚ vysvetľovali dôvody, prečo sa na súd obrátili kvôli kvótam. Maďarský zástupca kvóty označil za politické rozhodnutie, podľa názoru Slovenska bolo neadekvátne a neúčinné. Obe krajiny podporilo tiež Poľsko, ktoré v roku 2015 pre kvóty hlasovalo.
  • 5. júna 2017 – Česká vláda rozhodla o tom, že Česko na základe úniových prerozdeľovacích kvót neprijme už žiadnych migrantov z Talianska a Grécka. Vláda systém kvót označila za dysfunkčný a ku svojmu kroku sa rozhodla aj na základe zhoršenej bezpečnostnej situácie. Česko, ktoré malo do septembra prijať približne 2600 ľudí, prevzalo 12 migrantov z Grécka.
  • 13. júna 2017 – EK sa rozhodla začať 15. júna s ČR, Poľskom a Maďarskom konanie o porušení legislatívy kvôli neplneniu prijímania migrantov podľa kvót. Český prezident Miloš Zeman to označil za stratu suverenity členských krajín EÚ.
  • 13. júla 2017 – ČR zaslala EK svoje vyjadrenie v spore o neprijímanie migrantov. Výhrady ohľadom neplnenie kvót odmietla.
  • 6. septembra 2017 – Európsky súdny dvor zamietol žalobu, ktorou Slovensko a Maďarsko napadli úniový systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka podľa kvót.
  • 26. septembra 2017 – Skončil sa program prerozdeľovania žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka. Prerozdelených bolo 29 144 osôb zo 160-tisíc, svoje kóty splnilo päť štátov.
  • 8. októbra 2017 – Nemecké vládne strany CDU a CSU sa dohodli na stanovení hornej hranice pre prijímanie utečencov na 200-tisíc ročne.
  • 20. októbra 2017 – Jeden zo schválených bodov summitu EÚ v Bruseli zdôrazňuje, že na otázke reforme spôsobu, ako sú v EÚ riešené azylové žiadosti, by sa mali štáty dohodnúť.
  • 15. novembra 2017 – Komisár pre vnútro Dimitris Avramopulos oznámil, že ostatné štáty si zatiaľ prevzali cez 31 500 osôb.
  • 29. novembra 2017 – Estónske predsedníctvo EÚ predložilo dokument s opatrným riešením sporu v otázke reformy spoločného azylového systému. Stále spomína trvalý mechanizmus prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót, aj keď tento výraz nahradilo slovom „spravodlivý podiel“.
  • 4. decembra 2017 – Maďarsko v reakcii na zverejnený dokument uviedlo, že sa naďalej „pevne stavia proti nelegálnej migrácii“.
  • 7. decembra 2017 – EK poslala Česko, Poľsko a Maďarsko na úniový súd kvôli odmietaniu programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót, s tým, že vec stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice krajín.
#Poľsko #Maďarsko #kvóty na utečencov #Európska komisia #Česko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk