Nastúpili ste do funkcie v roku 2012 krátko po tom, čo sa slovenská vláda rozpadla na európskych témach. Aj vtedy opozičný Smer-SD hlasoval proti eurovalu. Dnes debatujeme, že krajina chce byť v jadre Európskej únie. Čo sa za tých takmer šesť rokov zmenilo?
Veľmi sa zlepšila situácia. V súčasnosti máme najlepšie hospodárske výsledky za posledných desať rokov. Týka sa to celej EÚ, ale aj eurozóny. Hospodársky rast v EÚ je na úrovni 2,3 percenta, klesá nezamestnanosť, výrazne sa znížili deficity verejných financií, nižšie sú aj verejné dlhy mnohých krajín a lepšie funguje ekonomická spolupráca. Eurozóna má k dispozícii efektívnejšie nástroje na riešenie kríz. Stále však niektoré chýbajú, aby sme lepšie predchádzali problémom, aby sme boli pripravení na budúce výzvy.
Preto vidíme veľkú snahu zlepšiť fungovanie eurozóny a využiť na to relatívne dobré časy. Netýka sa to však len eurozóny. Väčšina ľudí si uvedomuje, že únia je veľkým prínosom pre Európanov, že je to dobrý projekt mierovej spolupráce. No vnímajú aj to, že v niektorých oblastiach by mohla fungovať lepšie.
Majú pochybnosti, či pracuje efektívne. Hlavné témy, o ktorých diskutujeme, sú eurozóna, obrana a bezpečnosť, ale aj sociálny rozmer EÚ. Sú však aj iné oblasti, v ktorých je možné a reálne zlepšiť fungovanie únie.
EÚ je aj spoločenstvom hodnôt. Tie sú mnohokrát dôležitejšie ako európske peniaze, spoločná mena a fondy.
Napríklad boj proti klimatickým zmenám, riešenie daňových podvodov a únikov a tiež posilnenie právneho a hodnotového aspektu únie. Máme príležitosť prehĺbiť jednotný trh, príkladom sú Energetická únia a digitálny trh. Stále je jednoduchšie on-line nakupovať tovar z USA ako z niektorých krajín EÚ. Akoby sme mali 28 digitálnych trhov.
Bráni to ekonomickému rozvoju. Keby sme mali plne fungujúci digitálny trh v Európe, prinieslo by to do ekonomiky 415 miliárd eur ročne. V Energetickej únii zase musíme zabezpečiť energetickú bezpečnosť a energie za primerané ceny pre ľudí.
Sú to viaceré oblasti, nájdeme v nich jednotu?
Všetci chápeme, že s nimi treba pohnúť. Som rád, že prvú základnú zhodu sme dosiahli práve na bratislavskom summite počas minuloročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Počas vášho pôsobenie na Slovensku prešla EÚ viacerými krízami. Problémami v eurozóne, Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na Ukrajine, migračnou vlnou, teroristickými útokmi. Mysleli ste si niekedy, že únia to už nedokáže prekonať?
Vždy som bol presvedčený, že EÚ krízy, problémy a ťažkosti zvládne. Dokázala to v minulosti a ukazuje to aj teraz. Považujem to za akési vychytávanie múch, ktoré európsky projekt má.
V krátkom čase sme prešli troma veľkými zlomami. Pred 13 rokmi sa aj so slovenským vstupom EÚ na počet krajín zväčšila takmer dvojnásobne. Potom prišla veľká svetová finančná kríza, ktorá ohrozila eurozónu a pripomenula nám, že sme ju ešte nedobudovali. Tretím zlomom bola utečenecká kríza.
Do Európy prišlo viac ako milión migrantov. Neboli sme na to pripravení, ale zvládli sme to, hoci krízy ohrozili dva základné symboly EÚ, teda spoločnú menu a voľný pohyb osôb. Čo sa týka eurozóny, môžeme už povedať, že krízu sme prekonali. V oblasti migrácie je stav oveľa lepší ako pred dvoma rokmi. Nie sme však na konci.
Budeme situáciu zvládať lepšie?
Fenomén migrácie tu aj naďalej bude. Ide však o to, aby sme vedeli predchádzať situáciám, akú sme mali pred dvoma rokmi v Európe, keď počet prichádzajúcich ľudí bol obrovský a nezvládli sme to dostatočne. Urobili sme však pokrok, aj v podobe vytvorenia Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, čo Európska komisia navrhovala už pred rokmi. Vtedy to však členské štáty nevnímali ako prioritu.
Máme dohody s viacerými krajinami, najmä s Tureckom, lepšie spolupracujeme s africkými štátmi, posilnili sme kontrolu, ochranu hraníc a identifikáciu prichádzajúcich migrantov. Najdôležitejším prvkom bude reforma dublinského azylového systému, na čo majú jednotlivé krajiny rozdielne názory, ale vidíme aj pokrok.
Ak únia ťažkosti zvládne, v čom spočíva jej budúcnosť?
Je jasné, že EÚ sa zmení. Ide o to, akým spôsobom. Zmeny sa už dejú. Krajiny sa napríklad dohodli na vytvorení Úradu európskeho prokurátora, ktorý bude bojovať proti korupcii pri narábaní s európskymi prostriedkami a proti veľkým cezhraničným podvodom s DPH. Komisia chce, aby v budúcnosti riešil aj terorizmus. Pred niekoľkými dňami sme sa dohodli na európskom sociálnom pilieri. Rovnako na Stálej štruktúrovanej spolupráci v oblasti obrany.
Európa sa teda už mení, zlepšuje sa a ukazujeme, že vieme nájsť dohodu aj v citlivých otázkach. Nie vždy sa však všetci zhodneme: k vytvoreniu európskeho prokurátora sa pridalo 20 krajín, k obrannej posilnenej spolupráci 23 štátov. Ideálne by bolo, keby sme všetci postupovali spoločne. Ale štáty, ktoré nemajú záujem o ďalšiu integráciu, nemôžu brzdiť ostatné.
Často sa hovorí, že Slovensko pragmaticky podporuje európsku integráciu a občania sú vo veľkej miere za členstvo. Niektorí pozorovatelia však upozorňujú, že nám už menej hovoria hodnoty, na ktorých je únia založená. Vidíte v tom nejaký rozpor?
EÚ je aj spoločenstvom hodnôt. Tie sú mnohokrát dôležitejšie ako európske peniaze, spoločná mena a fondy. Hodnoty spájajú úniu a sú to v skutočnosti spoločne prijaté pravidlá. Slovensko v súvislosti so vstupom do únie urobilo mnohé reformy inštitúcií, ekonomiky a nastavenia administratívy.
Celkovo si myslím, že Slovensko a jeho obyvatelia sa zžili s európskymi hodnotami a dokonca ich už dnes považujú za samozrejmé. Je veľmi dobré, že máme rámec únie a jej legislatívu, ktorá do veľkej miery určuje správanie slovenských podnikov, inštitúcií a ľudí. Inou otázkou je, do akej miery sa o ne staráme, ako ich využívame a ako sa zapájame do ovplyvňovania fungovania EÚ.
Robíme to?
Neraz sme v tom laxní. Príkladom sú voľby do Európskeho parlamentu, ktorých sa v roku 2014 zúčastnilo len 13 percent ľudí, čo je najmenej v EÚ.
A Slováci majú aj ďalšie možnosti, ako sa dá ovplyvniť fungovanie únie: môžu prichádzať s návrhmi, zapájať sa do konzultácií, občianskych iniciatív. Rovnako tak vlády. S témou dvojakej kvality potravín a výrobkov prišlo hlavne Slovensko. Hoci to nie je problém pre väčšinu krajín EÚ, tak Európska komisia veľmi rýchlo reagovala a pochopila, že ide o citlivú otázku pre mnohé štáty a ľudí najmä v strednej a vo východnej Európe.
Máme v tejto oblasti legislatívne nástroje, EK ponúkla vysvetlenie, ako ich využívať, a tiež uvoľnila peniaze na testovanie, aby sme zistili rozsah problému. Aby sme mali správnu metodiku, nech neporovnávame jablká s hruškami. Na základe toho môžeme lepšie nastaviť pravidlá a bojovať so zavádzaním ľudí. Pretože aj nekalé obchodné praktiky sú v rozpore s európskymi hodnotami. Nemal by existovať produkt s rovnakým obalom a značkou, ale inou kvalitou pre rôzne krajiny. Jasne to povedal aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v prejave o stave únie.
V roku 2019 budeme opäť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. S akou účasťou budete spokojný?
S oveľa vyššou ako naposledy a s tým, že Slovensko nebude posledné. Dosť záleží na politických stranách, nakoľko sa im podarí viac vysvetľovať úlohu europarlamentu. Možno pomôžu aj diskusie o budúcnosti únie. Naše zastúpenie je v nich aktívne a vidíme, že ľudí to zaujíma.
Som rád, že sa pripojilo aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Je dobré, že debatujeme o konkrétnych oblastiach. Nielen o tom, či máme, alebo nemáme byť v jadre. Ale čo to konkrétne znamená v oblasti obrany, reformy eurozóny, v daňovej či sociálnej sfére. Nemusí každý vedieť všetko, ale je dobré, keď pre zásadné reformy nájdeme porozumenie u občanov, aby ich podporovali.
Naša inštitúcia mnoho ráz supluje prácu, ktorú by mali robiť slovenské orgány. Robíme to, lebo je to potrebné, ale nemôžeme ich nahradiť.
Čo sa vám za šesť rokov vo funkcii podarilo?
Mám skvelý tím, ktorý má obrovský rozsah aktivít. Nepoznám inštitúciu, a už vôbec nie veľvyslanectvo, ktoré by boli schopné mať takú širokú paletu nástrojov, ale aj činností. Som hrdý, že sme dobre zvládli naše úlohy. Rozdelil by som ich do troch oblastí.
Prvou je mať dobrú spoluprácu slovenských inštitúcií s Európskou komisiou. Zastupujeme ju, stretávame sa s vládou, parlamentom, so samosprávami a s občanmi. Pripravujeme aj návštevy eurokomisárov. Počas slovenského predsedníctva to bola dôležitá úloha. Dobrá spolupráca medzi predsedníckou krajinou a EK je veľmi potrebná.
Za rok 2016 sme pripravili 79 návštev komisárov vrátane celej Európskej komisie. Aj slovenské predsedníctvo dokázalo, že spoločne máme dobré výsledky. Druhá oblasť úloh je trochu odbornejšia.
V čom spočíva?
Naším cieľom je Slovensku pomáhať, aby išlo vpred ako krajina a využívalo na to nástroje, ktoré ponúka únia. Každý rok EK pripravuje správu aj o Slovensku. Tento nástroj ekonomickej koordinácie sme vytvorili po vypuknutí finančnej a ekonomickej krízy.
V správe hodnotíme, ako na tom Slovensko je v hospodárskej, sociálnej, zdravotníckej oblasti či vo sférach vzdelávania, podnikateľského prostredia a verejnej správy. Celkovo sa pozeráme na stav spoločnosti a na základe toho dáva eurokomisia odporúčania, kde by mala krajina robiť reformy. Potom sa to snažíme rozmeniť na drobné.
Mali sme a máme desiatky odborných konferencií na vysokej politickej úrovni, ale išli sme aj na expertnú úroveň. Venovali sme sa otázkam dlhodobej nezamestnanosti, zaostávajúcich regiónov, odborného vzdelávania, pracovnej migrácie, energetiky, životného prostredia. Odporúčania sú právne nezáväzné, ale chceme o nich diskutovať.
S témou pracovnej migrácie sme napríklad prišli dávno predtým, ako sa stala urgentnou výzvou. Hovorili sme, že Slovensko má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a že tento problém bude narastať. A že na druhej strane nemáme dobrý systém na priťahovanie vedcov, špičkových pracovníkov, doktorandov na vysokých školách. Aby sa slogan Good Idea Slovakia, teda že sme príťažliví pre talentovaných ľudí, inovátorov, aj skutočne naplnil.
Sme schopní tieto odporúčania napĺňať?
Sú prepojené s európskymi fondmi, takže Slovensko má na ne značné financie. V rokoch 2014 až 2020 môžeme z EÚ získať viac ako 20 miliárd eur. Treba ich dobre použiť, a myslím si, že v tejto oblasti by mohlo Slovensko fungovať lepšie. Možno máme v skutočnosti viac európskych peňazí, ako ich vieme efektívne minúť. A nie sú to len fondy.
Existuje Junckerov fond pre strategické investície, máme k dispozícii nástroje pre malé a stredné podniky, podporu startupov. V oblasti verejnej správy zase eurokomisia už od roku 2011 hovorí, že Slovensko musí zlepšiť analytické kapacity. Veľa sa teraz hovorí o hodnote za peniaze, ale to EK už dávno odporúča.
Zmeny a iniciatívy, ktoré Slovensko robí, sú niekedy založené aj na odporúčaniach eurokomisie, a hlavne sú podporované z európskych prostriedkov. A ešte je tu tretia oblasť. Pracujeme na tom, aby ľudia poznali práva a príležitosti, ktoré im EÚ ponúka, a aby ich vedeli využívať. Nie je to len voľný pohyb alebo možnosť študovať, pracovať a bývať v celej únie. Nie je to len spoločná mena a voľný trh, ale aj množstvo iných vecí.
V akých oblastiach?
Spotrebiteľské práva, programy pre študentov a učiteľov Erazmus, pre malých a stredných podnikateľov máme program COSME, pre kreatívcov a umelcov Kreatívna Európa, pre mestá, obce a mimovládne organizácie Európa pre občanov. Sú to konkrétne veci a je dobré, keď ich ľudia poznajú a vedia ich využívať. Robíme k tomu veľké občianske dialógy, na ktorých sa zúčastňujú eurokomisári.
Diskutujeme o EÚ, o tom, ako ľuďom môže pomôcť. Chodíme na veľké festivaly (Pohoda, Bratislavský majáles, Agrokomplex) a aj tam diskutujeme o budúcnosti Európy. Ľudia mali možnosť vybrať si z piatich scenárov, ktoré eurokomisia navrhla. Som rád, že najviac z nich povedalo, že chcú, aby únia robila viac a spoločne.
Je to pozitívne, pretože momentálne dostávame obrovské množstvo informácií, ktorých súčasťou je aj záľaha dezinformácií a falošných správ, z čoho sú ľudia neraz zmätení. Bohužiaľ ich niekedy nešíria len cudzie mocnosti, ale rovnako naše médiá a politici a potom, samozrejme, aj bežní ľudia. On-line prostredie je zamorené dezinformačným smogom. Niekedy je ťažké vedieť, aká je realita.
Ako to súvisí s EÚ?
Únia je často terčom dezinformácií. Niekedy ide o vyslovené bájky, ako keď sa v lete v mnohých médiách objavili správy, že vraj Brusel zakáže hranolčeky. Inokedy sú to hriankovače, silné vysávače, nesprávne zakrivené uhorky.
Tieto bájky a často maličkosti ovplyvňujú myslenie ľudí, ktorí si potom môžu myslieť, že im únia príliš zasahuje do života alebo že je tu diktát Bruselu. Pritom takzvaný Brusel nemôže o ničom takom rozhodnúť, pretože vždy všetko musia nakoniec rozhodnúť členské krajiny. A na nich bude aj rozhodnutie o budúcnosti EÚ.
S vnímaním únie však musíme niečo robiť a je potrebná spolupráca európskych inštitúcií a národných orgánov, ktoré hrajú hlavnú úlohu. Napríklad v diskusii o budúcnosti debatujeme aj o tom, čo z právomocí sa dá vrátiť na národnú úroveň. Keď sa pýtam politikov, ako by si to predstavovali, čo konkrétne by to malo byť, takmer nikto mi nevie nič povedať.
Preto sú všeobecné deklarácie na nič, je dobré hovoriť konkrétne. EK zriadila skupinu pod vedením prvého podpredsedu Fransa Timmermansa, ktorá sa zaoberá práve týmito otázkami. Potrebujeme sa sústrediť na veľké veci, ktoré hýbu Európou, a možno v niektorých oblastiach môžeme niečo vrátiť na národnú úroveň.
S čím po šiestich rokoch nie ste spokojný?
V niektorých oblastiach sa nepodarilo viac naštartovať slovenské inštitúcie. Osobitne to platí pre oblasť informovanosti, komunikácie. Vrátane oblasti eurofondov. Uvediem príklad. Pred niekoľkými týždňami sme spustili projekt IT Akadémie.
Pre budúcnosť Slovenska sú digitálne zručnosti veľmi dôležité. Bolo to veľmi dobre urobené. Zúčastnili sa podpredseda vlády Peter Pellegrini, štátna tajomníčka ministerstva školstva Oľga Nachtmannová, predstavitelia IT Asociácie Slovenska a ja za Európsku komisiu, aby sme ukázali, že spoločne chceme, aby Slováci mali lepšie digitálne zručnosti.
Do určitej miery sa to deje z iniciatívy EK a za európske peniaze, do projektu sme vložili 20 miliónov eur. Ale o mnohých iniciatívach ľudia nevedia, hoci ide o projekty za milióny. Slovenské ministerstvá a inštitúcie slabo komunikujú a s výnimkou ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí mi chýba silnejšia diskusia o Európe.
Napríklad som chcel viac zapojiť do niektorých aktivít ministerstvo školstva a motivovať ho, aby európske témy a informácie lepšie podchytilo aj vo vzdelávaní. V niektorých oblastiach som dosiahol lepšiu spoluprácu, ale mal som väčšie ambície a očakával som výraznejšiu podporu národných inštitúcií.
Prečo ste ju nedostali?
Nie je to ich priorita. Všetci riešia akútne veci. V oblasti eurofondov išlo najmä o to, aby sme ich vyčerpali. Do veľkej miery sa to podarilo, a má na tom zásluhu aj EK, ktorá v tom pomáhala. Roku 2015 ekonomický rast Slovenska ťahali najmä eurofondy, dostali sme 3,7 miliardy eur z EÚ, čo sú obrovské peniaze.
Slovenské inštitúcie však nie vždy považujú komunikáciu o EÚ za dôležitú, hoci by mohla pomôcť ľuďom pochopiť, aké reformy sa dejú a prečo ich robíme. Dá sa pritom prepojiť, že napríklad snaha o kvalitnejšiu pitnú vodu a čistejšie prostredie, o lepšiu recykláciu či väčšiu energetickú efektívnosť, ktorú podporujú európske peniaze, bude efektívnejšia, keď o nej budú ľudia viac vedieť.
Môžu potom lepšie prispieť k niečomu, čo je dobré pre celú krajinu. Alebo vysvetľovanie rozhodnutí, ktoré ministri prijali v Bruseli. Po každom zasadnutí vlády býva tlačovka, ale o často oveľa zásadnejších rozhodnutiach, ktoré robia ministri na európskej úrovni, prakticky vôbec neinformujú. Naša inštitúcia mnoho ráz supluje prácu, ktorú by mali robiť slovenské orgány. Robíme to, lebo je to potrebné, ale nemôžeme ich nahradiť.