Teda tých, ktoré sú ako krajiny visegrádskej štvorky proti kvótam, ale aj tých, ako Taliansko, ktoré požadujú povinný princíp solidarity a prerozdeľovanie žiadateľov o azyl.
"Je to spravodlivý, vybalansovaný a funkčný návrh kompromisu. Dávame ešte väčší dôraz na prevenciu, aby sme sa v prvom rade snažili, aby sme sa nedostali do krízovej situácie,“ citoval denník Financial Times Jüriho Laasa, hovorcu estónskeho predsedníctva.
Podľa Reuters má návrh niekoľko fáz. Bude na Európskej komisii, aby určila spravodlivý podiel žiadateľov o azyl, ktorých by krajiny mohli prijať. Kritériá budú zahŕňať aj veľkosť štátu, aj hospodárske výsledky. V prípade, že si to vyžiada migračná situácia, členovia EÚ by mali prispieť rôznymi formami zasiahnutým krajinám. Mohlo by ísť o vyslanie ľudí, platby, humanitárnu pomoc. V tomto sa estónsky návrh podobá na to, s čím prišlo Slovensko pred rokom počas svojho predsedníctva Rady EÚ. Teda, že krajiny by nemuseli vziať utečencov, ale prispeli by iným spôsobom.
Z odmietnutia azylantov sa možno vykúpiť
Reuters však pripomína, že estónsky návrh ráta aj s možným prerozdelením žiadateľov o azyl. Keby nejaká krajina mala na svojom území 150 percent spravodlivého podielu utečencov, tak by sa ďalšie štáty museli podieľať na pomoci. O tom by rozhodlo hlasovanie v Rade EÚ. Prerozdeľovanie azylantov by však bolo dobrovoľné a vyplývalo by z dohody medzi štátmi. "Je to komplexný kompromis, ktorý by mohol mať istú šancu na úspech. Všetky členské krajiny si uvedomujú, že na budúci rok potrebujú nájsť riešenie. Tento problém nemôže byť na stole tak dlho,“ reagoval pre Pravdu expert na migráciu Raphael Bossong z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy. "Dohoda však zďaleka nie je istá. Európsky parlament (EP) si nedávno schválil radikálne odlišnú rokovaciu pozíciu v súvislosti s reformou dublinského azylového systému. Ťažko sa dá očakávať, že by sa europarlament rýchlo pridal ku kompromisu,“ pripomenul Bossong.
Dávame ešte väčší dôraz na prevenciu, aby sme sa v prvom rade snažili, aby sme sa nedostali do krízovej situácie.Jüri Laas, hovorca estónskeho predsedníctva
Schválená pozícia EP ráta s povinnými kvótami, podobe ako návrh Európskej komisie z roku 2016, ktorý však počíta aj s tým, že by sa krajiny z prerozdeľovania utečencov vykúpili. Za každého odmietnutého žiadateľa o azyl by štát zaplatil pokutu 250-tisíc eur.
Podľa Anny Visviziovej z Inštitútu pre východnú a strednú Európu to vyzerá tak, že estónsky návrh by mohol mať podporu členských štátov. "Nemyslím si však, že nastal čas na eufóriu. Návrh v podstate nerieši migračne toky udržateľným spôsobom. Je to ad hoc manažment, ktorý je doplnený zvyšujúcou sa pomocou EÚ Afganistanu a subsaharským africkým krajinám,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na EÚ, ktorá vyučuje aj na Americkej vysokej škole v Grécku.
Prípadný kompromis sa ťažko dá očakávať rýchlo. Ak k nemu dôjde, tak to asi nebude skôr ako v lete 2018. Na jar budúceho roka sa konajú voľby v Maďarsku a Taliansku. Vláda v Budapešti jednoznačne utečencov odmieta a krajne pravicovú rétoriku proti nim používa aj v kampani. Rím si zase nemôže dovoliť pred hlasovaním príliš ustupovať zo svojich pozícií, keď požaduje väčšiu solidaritu a pomoc od členských krajín. Taliansko tento rok čelilo najväčšiemu náporu migrantov. Podľa štatistiky Úradu vysokého komisára pre OSN ich tento rok cez Stredozemné more prišlo do juhoeurópskej krajiny už takmer 117-tisíc.