Nemecká kancelárka Angela Merkelová v tejto súvislosti na summite v Abidjane v Pobreží Slonoviny vyhlásila, že sa musí zabrániť tomu, aby migranti „trpeli v hrozných táboroch v Líbyi“ a aby ich predávali do otroctva. Reagovala tak na nedávne zábery migrantov na dražbe otrokov v Líbyi, ktoré vyvolali medzinárodné pohoršenie.
„Existuje spoločný záujem na ukončenie nelegálneho prisťahovalectva,“ uviedla Merkelová. „To je teraz najdôležitejšie pre celý africký kontinent, pretože máme správy, že mladých afrických mužov sa v Líbyi predávajú ako otrokov,“ dodala.
Prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara uviedol, že bezpečnosť Európy a Afriky bude závisieť od schopnosti vyriešiť krízu v Líbyi a ukončiť neľudské zaobchádzanie spôsobené migrantom.
Mladí lídri vidia v Afrike partnera
EÚ sa snaží spomaliť riskantné sťahovanie desaťtisícov Afričanov na starý kontinent cez Stredozemné more rozvojovou pomocou a ďalšími prostriedkami, vrátane sprísňovania hraničných kontrol. Mnohí Afričania sa však cítia byť k migrácii donútení kvôli vysokej nezamestnanosti a následkom klimatických zmien a zvažujú cestu napriek hrozbe smrti či zneužitia zo strany prevádzačov. Ročne ich umiera na mori okolo 3000.
Belgický premiér Charles Michel povedal, že s ďalšími mladšími lídrami, ako sú francúzsky prezident Emmanuel Macrona a luxemburský premiér Xavier Bettel, chce dať vzťahom medzi Afrikou a Európskou úniou nový náboj. „Pochádzam z generácie, ktorá vníma Afriku ako partnera,“ povedal Michel. „V našej generácii už nie je priestor pre nostalgiu po minulosti alebo pocity viny,“ dodal premiér z krajiny, ktorá rovnako ako Francúzsko patrí k bývalým koloniálnym mocnostiam.
Spomaliť migráciu sa podarilo v Nigeri. Ale s posilnením kontroly hraníc v tejto krajine sa stalo novou tranzitnou krajinou susedné Mali. Zo štátu, ktorý trpí teraz extrémnou chudobou, tiež odchádza veľa ľudí. Len málo migrantov z Mali sa chce vracať do vlasti a tamojšej vláde vyhovuje, že emigranti posielajú zarobené peniaze svojim príbuzným, ktorí zostali doma.
Investície za 44 miliárd do roku 2020
V Mali aj vo zvyšku Afriky počet obyvateľov prudko rastie. Prognózy naznačujú, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov v Mali zo zhruba 17 miliónov na viac ako 40 miliónov. To znamená, že migračný tlak bez výraznej zahraničnej finančnej pomoci len tak nepominie.
Kľúčovou iniciatívou je preto spustenie európskeho plánu vonkajších investícií, teda mechanizmu pre africké investície finančných inštitúcií, ako aj súkromného sektoru. Do roku 2020 by mal do Afriky pritiahnuť investície dosahujúce až 44 miliárd eur.
EÚ je už teraz najväčším africkým obchodným partnerom a zahraničným investorom, v roku 2015 do Afriky mierili európske investície za 32 miliárd eur.
Summit sa má sústrediť tiež na zlepšovanie perspektív pre mladých ľudí, pretože zhruba 60 percent africkej populácie je mladších ako 25 rokov. A práve mladí Afričania najčastejšie volia riskantnú snahu o prekonanie Stredozemného mora na ceste do Európy.
EÚ a africké krajiny súhlasia, že pri zvládaní migrácie je kľúčová záchrana životov, boj s pašerákmi ľudí, zabezpečenie legálnych možností migrácie a snaha o zlepšenie situácie a hospodárskych možností ľudí v afrických štátoch, aby necítili potrebu vydávať sa na riskantnú cestu do Európy.