EÚ a krajiny Východného partnerstva odsúhlasili spoločnú deklaráciu

24.11.2017 07:48, aktualizované: 14:44

Deklarácia je základným výstupom z piateho summitu projektu spolupráce medzi úniou a Ukrajinou, Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Bieloruskom.

Spoločnú deklaráciu na summite v Bruseli prijali štáty EÚ a šesť krajín projektu Východného partnerstva, vyplýva z diplomatických informácií získaných ČTK. Dokument, s ktorého textom Ukrajina súhlasila až po odkladoch, uznáva európske ašpirácie aj európsku voľbu východoeurópskych štátov, uvádza ale tiež, že rozsah, hĺbka a rýchlosť reforiem aj spolupráca s úniou je určovaná „ambíciami a potrebami“ partnerov.

Deklarácia je základným výstupom z piateho summitu Východného partnerstva, teda projektu spolupráce medzi úniou a Ukrajinou, Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom, Moldavskom a Bieloruskom, ktorý začal v roku 2009 v Prahe.

Znepokojenie z porušovania medzinárodného práva

Diplomati bloku zdôrazňujú, že účasť vo Východnom partnerstve nie je „binárnou voľbou“ medzi Európou a Ruskou federáciou a že je na samotných štátoch partnerstva, pre ako úzku spoluprácu s EÚ sa rozhodnú.

Účastníci summitu Východného partnerstva v deklarácii tiež uviedli, že sú vysoko znepokojení pokračujúcim porušovaním princípov medzinárodného práva v mnohých oblastiach regiónu.

Prílohou dokumentu, ktorý má ČTK k dispozícii, je tiež dvadsiatka do roku 2020 realizova­teľných projektov v štyroch oblastiach definovaných ako „silnejšia hospodárstva, lepšie vládnutie, silnejšia prepojenosť a silnejšia spoločnosť“.

Premiér Fico: Slovensko nevníma Rusko ako nepriateľa

Predseda vlády SR Robert Fico po skončení piatkového summitu lídrov EÚ s predstaviteľmi šiestich krajín Východného partnerstva v Bruseli uviedol, že Slovensko vníma zbližovanie medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva ako priestor na získanie konkrétnych výhod, hlavne v pohraničných oblastiach s Ukrajinou, napísal portál teraz.sk.

Premiér zároveň zdôraznil, že Slovensko nevníma Rusko ako nepriateľa. „Ako predseda vlády mám záujem o priateľské vzťahy s touto krajinou,“ spresnil aj s odkazom na strategické partnerstvo SR a Ruska pri dodávkach plynu a ropy.

Podľa premiéra vníma konflikt na Ukrajine EÚ inak ako Ruská federácia a v prípade anektovaného Krymu už EÚ zaujala jasný postoj.

Fico v rámci bruselského summitu absolvoval bilaterálne stretnutie s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Diskutovaliaj o sankciách EÚ voči Rusku, pričom Fico opätovne vyjadril svoj postoj, že sankcie nič neriešia a EÚ je v tejto veci nejednotná. Zdôraznil, že Slovensko nebude vo veci sankcií podkopávať jednotu EÚ. Úroveň vzájomných vzťahov Slovenska s Kyjevom podľa neho nie je taká, akú by sme si želali.

„Každé z týchto opatrení bude spájať Ukrajinu s EÚ a my sme prví na rade,“ skonštatoval premiér na margo bezvízového styku medzi Ukrajinou a EÚ.

Princíp ‚viac za viac‘

Ide napríklad o zlepšenie prístupu k financovaniu pre malé a stredné firmy, o podporu občianskej spoločnosti, posilňovanie vlády práva a boja s korupciou, o súdne reformy, užšiu bezpečnostnú spoluprácu, ale aj o posilnenie bezpečnosti dodávok energetických surovín či o vznik škôl a výmenných študentských programov.

„Európska finančná podpora partnerom bude podmienená konkrétnymi reformnými krokmi. Úniový prístup ‚viac za viac‘ bude ďalej prinášať väčšie výhody partnerom, ktorí svoje reformy myslia vážne,“ upozorňuje deklarácia.

Britská premiérka Theresa Mayová v rozhovore s...
Britská premiérka Theresa Mayová v rozhovore s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom počas summitu EÚ s krajinami Východného partnerstva. Autor: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert

Mayová: Rusko je nepriateľský štát

Spoločný summit mal predovšetkým zhodnotiť doterajší vývoj spolupráce a mal by východoeurópskym krajinám ponúknuť finančnú podporu, napríklad na rozvoj hospodárstva či občianskej spoločnosti.

Napríklad britská premiérka Theresa Mayová však pri príchode pomerne ostro varovala pred postupom Ruska voči východoeurópskym krajinám.

„Musíme mať otvorené oči pokiaľ ide o činy nepriateľských štátov, ako je Rusko, ktoré ohrozujú možný rast Východného partnerstva a ktoré sa snažia rozložiť našu spoločnú silu,“ upozornila premiérka krajiny, ktorá po minuloročnom referende na jar roku 2019 Európsku úniu opustí.

Únia sa takisto na schôdzke pokúsi východoeurópske štáty presvedčiť, že jej na ich osude záleží, ale zároveň, že účasť v projekte nie je pozvánkou k členstvu v únii.

Opatrný prístup pre Ukrajinu

Protesty v minulých dňoch v Bruseli vzbudilo pozvanie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, niekedy označovaného za posledného diktátora Európy, z Minska však nakoniec dorazí len minister zahraničia. Ostatné krajiny, teda Ukrajinu, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Moldavsko budú reprezentovať prezidenti či predsedovia vlád.

Ukrajinská skúsenosť, keď krajina za svoju snahu o zblíženie s EÚ zaplatila dlhodobým konfliktom na východe a ruskú anexiu Krymu, vedie spolu s obavami občanov úniových krajín k terajšiemu pomerne opatrnému prístup únie k celému projektu.

#Východné partnerstvo #summit #Európska únia #EÚ #Brusel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk