Ako po skončení summitu uviedol premiér Robert Fico, ide síce len o deklaráciu, ktorá nie je pre štáty únie právne záväzná, dokument však nastavuje určitý štandard sociálnych práv pre krajiny EÚ. “V tomto pilieri sú niektoré práva, ktoré sú garantované európskou legislatívou, zopakované, ale sú tam aj niektoré práva, ktoré nie sú garantované a ktoré do budúcnosti budú musieť prejsť legislatívnou ochranou,” povedal premiér.
Ako príklad Fico uviedol európsku minimálnu mzdu. “Už samotný Európsky pilier sociálnych práv hovorí, že by malo existovať právo, ktoré bude hovoriť o minimálnej mzde a toto právo by malo byť zakotvené aj v európskej legislatíve,” uviedol. Podpísaný dokument podľa Fica posúva sociálne práva na úroveň občianskych a politických práv a je veľkou inšpiráciou pre jednotlivé členské štáty Únie.
“Som veľmi rád, že to dnes bolo podpísané, pretože môžeme začať veľmi intenzívne práce na novej ochrane sociálnych práv v Ústave Slovenskej republiky,” povedal. Zopakoval svoje predošlé vyjadrenia o tom, že do Ústavy SR by sa mal zakotviť inštitút minimálnej mzdy. “Určite by sme mali hovoriť aj o nočnej práci,” zdôraznil Fico. Pripomenul zámer zaviesť do Ústavy SR hranicu maximálneho veku odchodu do dôchodku. “Začína na Slovensku obdobie prípravy novelizácie ústavy,” dodal.
Európsky pilier sociálnych práv, ktorý pripravila Európska komisia, obsahuje 20 kľúčových zásad a práv na podporu spravodlivých a dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia. Má ísť o kompas, ktorým sa majú riadiť krajiny EÚ v procese zbližovania sa smerom k lepším pracovným a životným podmienkam v Európe. Tento pilier je koncipovaný najmä pre členské štáty eurozóny, ale môžu ho uplatňovať všetky členské štáty Únie, ak sa tak rozhodnú. Práva sa týkajú troch oblastí, a to rovnakých príležitostí a prístupu na trhu práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany.
Vysoká nezamestnanosť mladých ľudí
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na úvod poznamenal, že organizovanie sociálneho summitu trvalo 20 rokov.
Slovensko na summite zastupuje premiér Robert Fico.
Juncker, ktorý je spoločne so Švédskym premiérom Stefanom Löfvenem hostiteľom piatkovej vrcholnej schôdze, pripomenul, že na summite o zamestnanosti v Luxemburgu v roku 1997 členské štáty dohodli, že sa budú konať sociálne summity najmenej raz ročne. „Trvalo to dvadsať rokov“, poznamenal pri zvolaní piatkového summitu, ktorého témou je spravodlivé zamestnávanie a rast.
Napriek tomu, že Európa zažíva ekonomickú konjunktúru, problémom v niektorých krajinách zostáva vysoká nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Nezamestnanosť v EÚ klesla pod 8 percent, čo je najlepší výsledok za posledných deväť rokov, bez práce však zostáva takmer 20 miliónov obyvateľov, z ktorých asi šesť miliónov nepracuje viac ako dva roky. Nezamestnanosť mladých ľudí taktiež klesá, teraz dosahuje necelých 17%, v niektorých krajinách predovšetkým v južnej Európe prekračuje 40%.
Štátnici sa budú venovať aj diskusii o rovnosti platov mužov a žien alebo o celoživotnom vzdelávaní a systéme preškolovania a adaptácie zamestnancov na nové pracovné podmienky.
Očakáva sa, že sa bude diskutovať o citlivých problémoch odlišných cien práce v bohatších a chudobnejších štátoch EÚ. V tomto kontexte sa často hovorí o takzvanom sociálnom dumpingu. Staršie členské krajiny, ktoré majú lepšie hospodárske výsledky oproti východným štátom, považujú lacnejšiu prácu na východe za ohrozenie svojho hospodárstva. Nové unijové štáty poukazujú na nízke mzdy, ktoré západné spoločnosti vyplácajú zamestnancom v východných krajinách EÚ.
Dotknú sa aj brexitu
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa domnieva, že britskí a európski vyjednávači budú schopní nájsť zhodu v prvej časti rozhovorov o brexite ešte pred summitom Európskej únie v polovici decembra. Pri príchode na piatkový sociálny summit únie v švédskom Göteborgu ale zároveň uviedol, že v tomto ohľade ešte zostáva veľa práce.
Na okraj piatkových diskusií sa premiérka Theresa Mayová plánuje kvôli rokovaniam o britskom odchode z EÚ stretnúť s predsedom európskych summitov Donaldom Tuskom a niektorými predsedami vlád. Pri príchode na rokovanie v Göteborgu Mayová s novinárom neprehovorila.
Írský premiér Leo Varadkar naposledy uviedol, že Dublin požaduje záruky, že na hraniciach medzi Írskou a Severoírskou republikou nevznikne ako dôsledok brexitu akákoľvek nová infraštruktúra a štandardné hraničné kontroly.
„Nemôžeme sa vrátiť k hranici, ako ju poznáme z minulosti,“ povedal Varadkar. Je potrebné podľa neho zabezpečiť, aby sa nevyskytli žiadne rozdiely v regulačných pravidlách, ktoré sa môžu v budúcnosti líšiť v Británii a krajinách Európskej únie. Tieto dve veci sú podľa Varadkara pre Írsko podstatné zaradiť do dohody o prvej fáze rokovaní o britskom odchode z európskeho bloku.