Rezonuje téma dvojakej kvality aj v Bruseli?
Určite. V súčasnosti je rozhodujúca rovina neférových obchodných praktík – teda portfólia pani komisárky Věry Jourovej. Riešime to aj u nás na DG SANTE v oblasti kvality a bezpečnosti potravín. Ukazuje sa, že hlavný problém je skôr v zavádzaní ľudí, ako v tom, že by boli potraviny zdravotne nevyhovujúce.
Bude stačiť na riešenie smernica o nekalých obchodných praktikách, či bude potrebná aj nová legislatíva?
To je relevantná otázka. Teraz mapujeme rozsah tohto problému. Zatiaľ sa zdá, že súčasná legislatíva by mala stačiť v prípade, že jednotlivé štáty správne využijú možnosti, ktoré im dáva. To neznamená, že by sme vylučovali, že nebude potrebné niečo ďalšie. Zatiaľ to tak však nevyzerá. Ide o to, aby sme mali metodiky a postupy zladené naprieč Európou.
Kde vidíte riešenia na odstránenie dvojakej kvality potravín?
Verejný tlak je pravdepodobne úplne najúčinnejšia metóda, ako sa toho zbaviť. Nikto z producentov ani z obchodníkov nemá záujem byť vnímaný ako ten, čo sa snaží niekoho oklamať. Dôležitá je aj úloha kontrolných orgánov jednotlivých štátov. Keď sa bavíme o slovenskej situácii, tak slovenská potravinárska inšpekcia je v tomto veľmi aktívna a ide len o to, aby partnerské organizácie z iných štátov fungovali na podobných princípoch. Práve o to sa teraz komisia snaží, aby neboli rozdielne prístupy. Zaváži aj spätná väzba producentom, ktorí nemajú záujem byť videní ako nejakí podvodníci. To, že by ich tak mohol niekto vnímať, je pre nich dôležité. A čo som videl, tak reagujú veľmi rýchlo.
V akom časovom horizonte by mohlo prísť podľa vás k posunu, pokiaľ ide o dvojakú kvalitu?
Myslím, že sa to už deje. Viem z reakcií niektorých veľkých firiem, že už menia zloženie. V niektorých to bude trvať dlhšie, v niektorých kratšie. Súvisí to aj s organizáciou výroby. Bolo veľmi dôležité, že v reči o stave únie pán prezident Juncker túto vec spomenul ako dôležitú. A tým prestali diskusie o tom, či to je, alebo nie je problém.
Čo vidíte za tým, že vôbec dvojaká kvalita vznikla?
Súvisí to s tým, že bola veľmi rozdielna kúpna sila v niektorých častiach EÚ. Stačí si spomenúť na to, ako sme sa po nežnej revolúcii tešili, že sa tovar zo Západu dostane aj na naše pulty. Ale v niektorých prípadoch to bola v podstate cenovo nedostupná vec. Firmy, ktoré prišli na náš trh, hľadali výrobky a zloženie výrobkov, ktoré budú žiadané a predateľné aj v tejto situácii. Myslím si, že vtedy došlo k modifikácii pomerne veľkej časti receptov na kúpnu silu zákazníka. Treba dať signál firmám, že už netreba, aby modifikovali výrobky kvôli našej kúpnej sile.
Ako môžu spotrebitelia pomôcť v riešení dvojakej kvality?
Prvou cestou je upozorňovať na to. A druhá je kupovať len také produkty, ktoré chceme a ktoré sa nám zdajú správne všade tam, kde je alternatíva. No je troška rozpor v tom, čo spotrebitelia požadujú a v tom, ako sa naozaj správajú. Ak je výrobok cenovo rovnaký, tak nie je o čom hovoriť. No ak je menej kvalitný výrobok lacnejší, tak ho kupuje výrazne viac ľudí. Boli však aj prípady, kde je tá cena porovnateľná či dokonca vyššia.
Viacero firiem argumentuje rozdielnymi chuťami či nižšou náročnosťou spotrebiteľov. Je to naozaj tak?
Veľmi často sa v prípade výrobcov nedá hovoriť o tom, čo je lepšie a čo je horšie. Ilustráciou je prípad zo západnej Európy, a to konzistencia Nutely. Nemci majú radšej Nutelu, ktorá sa lepšie natiera a Francúzi zase pevnejšiu. V takomto prípade sa nedá povedať, čo je lepšie. Nemusí to byť o kvalite.
Príde po potravinách na rad aj riešenie dvojakej kvality iných výrobkov?
To je súčasťou celej veci. Keď sa bavíme o bezpečnosti potravín, tak tam sme našli minimum chýb. Hlavný problém je zavádzanie ľudí v nefér obchodných praktikách, a tie sa aplikujú aj na nepotravinárske výrobky. Platí tam úplne rovnaká právna norma. Takže v rámci jedného procesu sa dá riešiť oboje.