Ten kúpený napríklad vo Viedni je bez umelých sladidiel a konzervantov. No v nápoji rovnakej značky v rovnakom obale na Slovensku nájdete, že obsahuje aj stabilizátor E414, arabskú gumu, glycerolester živice, sladidlá, aspartam, sacharín a konzervačnú látku benzoan sodný.
Presne takéto rozdiely odhalili v napohľad rovnakých výrobkoch testy ministerstva pôdohospodárstva. „Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva viac éčok, stabilizátorov, umelých aditív či konzervantov ako rakúsky či nemecký spotrebiteľ,“ hovorí ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Jej rezort testoval potraviny už dvakrát.
No presne to sa na slovenskom trhu deje. Ministerské testy ukázali, že nejde len o nápoje s cukrom či bez neho. Dvojakú kvalitu majú výrobky od čierneho korenia, pizze známej značky, neslávne preslávených rybích prstov až po cereálne guľôčky pre deti či mrazenú zeleninu. Potraviny v testoch okrem Slovenska porovnávalo aj Česko, Slovinsko, Bulharsko či Litva.
Porovnávacie štúdie ministerstiev ukázali, že na európskom trhu existujú výrobky so zdanlivo podobnou značkou, ktoré sa však v niektorých členských štátoch predávajú napríklad s rozdielnym podielom mäsa či rýb, väčším obsahom tuku alebo iným druhom sladidiel. Podľa výsledkov prieskumu Európskej komisie má problém s dvojakou kvalitou potravín na svojom trhu až 7 krajín. Dvojakej kvalite produktov bol venovaný aj spotrebiteľský summit, ktorý organizovalo Slovensko v polovici októbra v Bratislave.
Súbor opatrení Európskej komisie
1. Vnútroštátne projekty:
Komisia vyčlenila jeden milión eur pre členské štáty na spolufinancovanie vnútroštátnych projektov, štúdií a opatrení na presadzovanie práva.
Do konca novembra majú vnútroštátne orgány navrhnúť projekty, ktoré je potrebné uskutočniť v priebehu nasledujúcich troch rokov.
2. Spoločné výskumné centrum:
Vývoj spoločnej metodiky podporila EK jedným miliónom eur.
3. Výrobcovia a predajcovia:
Komisia vedie dialóg so samotnými potravinárskymi firmami.
4. Usmernenia Európskej komisie týkajúce sa platnej legislatívy:
Majú uľahčiť uplatňovanie existujúcich právnych predpisov EÚ v praxi. Ide o spoločné usmernenia k vyšetrovaniam. Tie majú pomôcť presadiť práva pri vykonávaní posudzovania kvality potravín. Usmernenia tiež pomôžu podnikom upraviť ich marketingové stratégie tak, aby boli jasnejšie. Ide o:
Nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách – stanovuje, že výrobca musí spotrebiteľovi poskytovať dostatočné a pravdivé informácie o výrobku. Na etikete musí byť uvedený zoznam zložiek, z ktorých výrobok pozostáva, ale aj krajina pôvodu.
Smernica o nekalých praktikách – zakazuje uvádzať výrobky na trh takým spôsobom, ktorý by mohol zavádzať spotrebiteľov a uviesť ich do omylu.
Cez platné zákony
Výsledky ministerských testov presvedčili aj Brusel. Európska komisia chce proti dvojakým potravinám využiť už platnú legislatívu. V septembri vydala usmernenia, ktoré majú pomôcť riešiť tento problém vďaka lepšiemu uplatňovaniu už platných zákonov. „Aktuálne analyzujeme, ako ich môžeme využiť a či je potrebné meniť existujúcu legislatívu,“ hovorí slovenská ministerka pôdohospodárstva. V únii totiž už dlhodobo platia prísne pravidlá, ktoré majú zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov. Jedným z nich je smernica o nekalých obchodných praktikách. Podľa nej sú výrobcovia a maloobchodní predajcovia povinní spotrebiteľov správne informovať o skutočnej povahe a zložení svojich výrobkov. Táto smernica sa dá uplatniť nielen na obchodné praktiky, ale aj rôzne odvetvia – od potravín, kozmetiky až po hračky.
Ďalšie možnosti ponúka podľa Európskej komisie aj Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF). Sú doň zapojené všetky členské krajiny. Ak niektorá z nich zistí zdravotné riziko, informuje cez tento systém Európsku komisiu aj ostatné krajiny o príslušnom výrobku a opatreniach, ktoré urobila. Z trhu je tak možné ihneď stiahnuť problematické potraviny. Zádrhom s dvojakou kvalitou je však to, že dané potraviny zvyčajne nie sú zdravie ohrozujúce.
Spoločné výskumné centrum (JRC) v spolupráci s členskými štátmi už pracuje na spoločnej testovacej metodológii. Na vytvorenie novej metodiky porovnávania potravín vyčlenila komisia jeden milión eur. Metodika by mala byť zverejnená v januári 2018. Členské štáty tak budú vychádzať zo spoločnej vedeckej základne – čo zlepší porovnávanie kvality potravín v rámci testov. Ďalší jeden milión eur dostanú krajiny únie na financovanie štúdií a opatrení týkajúcich sa dvojakej kvality. Súčasne prebieha aj komunikácia s potravinárskymi spoločnosťami. Využiť prostriedky na ďalšie testovanie sa chystá aj naše ministerstvo pôdohospodárstva, a to už začiatkom budúceho roka.
Niekde zmenili obsah, inde idú po obaloch
Prvé lastovičky sa už objavujú. Jednou z nich boli maslové sušienky Bahlsen, v ktorých bude po novom naozaj len maslo. Pre niektoré krajiny boli totiž vyrábané s palmovým tukom. Ďalším pozitívnym príkladom sú detské výživy Hipp. Firma sa rozhodla uviesť svoje výrobky opätovne na trh, aby vyrovnala rozdiely v obsahu zeleniny medzi jednotlivými krajinami.
Niektorí výrobcovia sa rozhodli ísť cestou zmeny obalov. Obaly sa preto chystá meniť napríklad aj spoločnosť Nestlé pre cereálne guľôčky pre deti Nesquik duo. Guľôčky určené pre náš trh obsahujú viac ako 67 percent cereálnej múky a len necelé štyri percentá kakaového prášku. V tých z rakúskych predajní len niečo vyše 43 percent cereálnej múky a vyše 13 percent čokoládového prášku. Rozdielnym obalom a názvom sa háji aj spoločnosť Dr. Oetker, ktorej v ministerských testoch neprešla mozarellová pizza.
Dvojaká kvalita podľa Matečnej vznikla ešte v čase, keď bola u nás oveľa nižšia kúpyschopnosť obyvateľov ako v krajinách západnej Európy. Čomu sa potravinárske firmy prispôsobili aj receptúrami. Dnes je však situácia iná. „Podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý si dalo ministerstvo vypracovať, slovenskí spotrebitelia sa vo všeobecnosti pri nákupe potravín riadia v prvom rade kvalitou,“ hovorí Matečná. Na druhom mieste skúmajú pôvod výrobku a až na treťom mieste je cena, dodáva.
Dvojaká kvalita
Spotrebitelia vo viacerých krajinách EÚ prejavili nespokojnosť s kvalitou niektorých potravín na domácom trhu. Je totiž nižšia v porovnaní s výrobkami od toho istého výrobcu v obchodoch na druhej strane hraníc. Ide hlavne o potraviny predávané pod rovnakou značkou a v rovnakom obale vo viacerých členských štátoch, ktoré sa líšia zložením.
V potravinárskej legislatíve únie je uvedený zoznam kľúčových informácií, ktoré musí výrobca uvádzať na obale. To, či je výrobok komunikovaný dobre, ukáže odpoveď spotrebiteľa na jednoduchú otázku: „Kúpil by som si tento výrobok, aj keby som vedel, že sa významne odlišuje od výrobku, ktorý som ochutnal v inom členskom štáte?“ Ak je odpoveď nie, znamená to, že spotrebiteľ nebol dostatočne informovaný. Spotrebitelia by totiž mali byť schopní porozumieť hlavným vlastnostiam výrobku, ktorý si kupujú
Otázky a odpovede
V akom prípade sa dá hovoriť o dvojakej kvalite?
Tento problém sa týka potravín predávaných vo viacerých členských štátoch EÚ pod rovnakou značkou a v rovnakom obale, ale s rozdielnym zložením, ktoré by pravdepodobne ovplyvnilo rozhodnutie spotrebiteľa o ich kúpe.
Sú takéto potraviny zdraviu škodlivé?
Ide skôr o problém zavádzania ľudí, nie o to, že by boli tieto potraviny zdravotne škodlivé. V právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa potravín sa uvádza zoznam kľúčových informácií, ktoré musí výrobca uvádzať na obaloch výrobkov. Tieto kľúčové informácie a normy v oblasti bezpečnosti potravín sa musia vždy dodržiavať.
Čo môžu spraviť spotrebitelia, aby pomohli k vyriešeniu problému s dvojakou kvalitou?
Upozorňovať na jednotlivé prípady, keď sa dozvedia o výrobku, ktorý je rovnaký len na pohľad – teda má ten istý názov a obal, no zloženie je rozdielne. O týchto výrobkoch môžu informovať miestne orgány zodpovedné za kontrolu dodržiavania príslušných pravidiel, na Slovensku je to Štátna veterinárna a potravinová správa. Tiež môžu dať signál výrobcom tým, že niektoré výrobky prestanú kvôli nižšej kvalite kupovať.