V rámci jednorazového mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl z dvoch vtedy migráciou zaťažených juhoeurópskych krajín, ktorý bol dohodnutý v roku 2015, si zatiaľ ostatné štáty prevzali cez 31 500 osôb. Vyplýva to z najnovšej správy o vývoji migrácie a súvisiacich európskych programov, ktorú v stredu Avramopulos predstavil novinárom.
Program, predpokladajúci pôvodne prerozdelenie až 120 000 osôb, skončil po dvoch rokoch tento rok v septembri. Žiadny ďalší migrant už tak do neho nemôže byť novo zaradený. V oboch štátoch však stále na prejazd do inej únijovej krajiny ďalej čakajú stovky utečencov spĺňajúcich podmienky, ktorí sa do neho ešte stihli dostať. V Grécku je to podľa komisie asi 750 osôb a v Taliansku približne 3100 ľudí. Avramopulos v stredu opäť vyzval všetky krajiny EÚ, aby splnili svoju povinnosť a tieto osoby si ešte prevzali.
Európska komisia vedie s trojicou stredoeurópskych štátov konanie o porušení kvôli tomu, že do programu neponúkali voľné miesta tak, ako podľa dohodnutých pravidiel mali. Praha, Varšava a Budapešť opakovane upozorňujú na malú reálnu funkčnosť celého mechanizmu a výrazne nižšie počty skutočne presunutých migrantov.
Slovensko sa procesu vyhlo
Po niekoľkých stupňoch a vzájomnej výmene stanovísk teraz komisia stojí pred rozhodnutím, či vec odovzdať súd Únie. Ten by mohol krajinám uložiť vysokú jednorazovú pokutu či opakované penále do chvíle, než začnú svoje povinnosti plniť. Podľa dostupných informácií mala komisia pôvodne o odovzdaní veci súdu rozhodnúť tento týždeň, nakoniec však bola vec ešte odložená.
„Možno. Dúfajme,“ reagoval v stredu Avramopulos na otázku, či bude otázka vyriešená do konca tohto roka. Pripomenul, že únijový súd tento rok oprávnenosť jednorazového relokačného mechanizmu potvrdil, a preto by trojica krajín mala zmeniť svoj odmietavý postoj. Praha reálne prevzala z Grécka 12 žiadateľov o azyl, Poľsko a Maďarsko nikoho. Slovensko sa procesu vyhlo, hoci prevzalo len 16 ľudí. Bratislava totiž včas do programu ponúkla voľné miesta.
Krajiny Európskej únie teraz v rámci návrhu reformy celého európskeho azylového systému už niekoľko mesiacov neúspešne diskutujú o tom, či má byť jej trvalou súčasťou podobný mechanizmus spúšťaný v prípade krízovej situácie v niektorom štáte EÚ.