"Je to historický moment v dejinách európskej obrany,“ uviedla Federica Mogheriniová, podpredsedníčka Európskej komisie a Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Spustenie PESCO musia ešte na decembrovom summite schváliť kvalifikovanou väčšinou lídri EÚ. Podľa Mogheriniovej už krajiny predstavili viac ako 50 spoločných projektov. Smeruje únia k európskej armáde alebo budú súčasné kroky skôr základom pre lepšiu obrannú a bezpečnostnú koordináciu v oblasti obrany a bezpečnosti? Slovenskí predstavitelia tvrdia, že to druhé.
Korčok: Obrana posilní našu zahraničnú politiku
Podľa ministerstva zahraničných vecí nie je cieľom PESCO vytvárať európsku armádu. Je to však kľúčový predpoklad pre to, aby EÚ mohla v budúcnosti vykonávať zahraničné vojenské operácie vlastnými silami. „Bez vojenských spôsobilostí nebudeme mať nikdy zahraničnú politiku, ktorá dokáže presadiť naše spoločné záujmy v globálnom svete a našom susedstve. Napĺňa sa to, čo už dlho hovoríme, potvrdzuje sa, že v niektorých oblastiach pôjde európska integrácia rýchlejšie a hlbšie ako v ostatných," citoval tlačový odbor rezortu diplomacie Korčoka, ktorý tým odkázal aj na debatu o budúcom jadre EÚ.
"PESCO sa v tejto chvíli sústredí na veľmi praktickú obrannú spoluprácu a obranné spôsobilosti. Zatiaľ však neexistuje dohoda medzi členskými štátmi, ako ho využijeme do budúcnosti. Momentálne sa tým ani veľmi teda nezoberáme, ale venujeme sa konkrétnym projektom,“ povedala pre Pravdu odborníčka na európsku obrannú politiku Kristi Raiková z Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Dlhé roky bola obranná spolupráca na stole. Venovali sme sa však inštitúciám a vytváraniu štruktúr. Teraz je to konkrétnejšie. Štáty EÚ riešia, ako zlepšia interoperabilitu, teda spoluprácu ozbrojených síl, aké zbraňové systému budú vytvárať spolu, aké vojenské spôsobilosti vedia vzájomne použiť. PESCO je pozitívne tým, že je to pragmatický krok. Spoločné spôsobilosti sa budú dať využiť pre účely EÚ, NATO alebo na národnej úrovni,“ pripomenula expertka.
Hoci teda nejde o vytváranie európskej armády, štáty únie sa budú musieť v budúcnosti rozhodnúť, ako využiť vytvorené kapacity.
Kam smeruje PESCO?
* Vytváranie spoločných obranných spôsobilosti, spolupráca v priemyselnej oblasti aj vo vede a výskume sú projekty, ktoré povedú k prehĺbenej bezpečnostnej spolupráci v EÚ.
* Podľa ministra obrany Petra Gajdoša by Slovensko z PESCO chcelo ako prvý rozvíjať projekt tzv. nepriamej palebnej podpory (týka sa delostrelectva).
* PESCO však štáty únie aktivovali aj ako reakciu na veľké globálne udalosti ako ruská agresia na Ukrajine, brexit či zvolenie Donalda Trumpa. Do budúcnosti by teda malo mať aj strategickejší rozmer. Nakoľko však bude EÚ ochotná a schopná skutočne reagovať aj na hrozby a v prípade potreby napríklad vyslať vojakov do zahraničia na bojové misie, ak to bude potrebné napríklad v boji s terorizmom či na pomoc zlyhávajúcim štátom?
"PESCO bude neúspech, ak to dopadne ako s bojovými skupinami EÚ, ktoré existujú od roku 2005. Nikdy sme ich však nevyužili, hoci na to boli viaceré príležitosti. Vždy existuje riziko, že krajiny stratia záujem o projekty v rámci prehĺbenej spolupráce aj politická vôľa zlepšovať obranné kapacity sa zníži,“ reagoval pre Pravdu Niklas Nováky z bruselského Centra Wilfreda Martensa pre európske štúdie.
Výhodné pre malé krajiny
„A tiež tu máme horúcu debatu o európskej strategickej autonómii. Francúzsko-nemecký návrh hovoril o tom, že PESCO by ju malo posilniť. Nie je to však koncept, ktorý podporujú všetky členské štáty EÚ. Viaceré nechcú oslabiť NATO a pokladajú Spojené štáty za dôležité pre európsku bezpečnosť. Z toho pohľadu je potrebné vnímať ako úspech, že k PESCO sa pridalo Poľsko. Ale nevyriešené otázky o strategickej autonómii zostanú ústredným bodom pre budúcnosť rozvoja obrany EÚ a bude ich potrebné vyjasniť,“ uviedla pre Pravdu odborníčka Alice Billonová-Gallandová z Európskej líderskej siete, ktorá je spoluautorkou štúdie "Dokážu Francúzsko a Nemecko, aby PESCO fungovalo ako proces smerujúci k EÚ obrane?“.
Pre menšie krajiny, ku ktorým patrí aj Slovensko, však môže byť výhodné sa zapojiť do PESCO z bezpečnostného aj ekonomického hľadiska.
"Naše ozbrojené sily sa v súčasnosti nachádzajú pred viacerými významnými modernizačnými projektmi, čo si bude vyžadovať veľa síl. Práve PESCO vytvára priestor na to, ako tieto sily využiť efektívnejšie. Napríklad pri výskume, vývoji a spoločnom obstarávaní vojenskej techniky,“ uviedol podľa tlačového odboru rezortu obrany minister Gajdoš.